Ihličnaté a neopadavé listnaté dreviny vyparujú vodu aj v zime. Vodu vo forme ľadu v pôde však prijať nemôžu, a tak často trpia suchom. Tak je to najmä počas dlhodobejšieho pôsobenia mrazov a obdobia bez snehu. Stromy a kríky potom zhadzujú nadmerné množstvo ihličia a lístia, ba môžu aj vyschnúť. Keď chýba snehová prikrývka, občas ich trochu zavlažíme. Na ostatných plochách pôdu nezavlažujeme, aby sme zbytočne nevytvárali podmienky na produkciu ľadu. Ľad je nebezpečný pre rastliny práve v zavlažených a zamokrených pôdach. Pôdna voda zamŕza pri -6 stupňoch. Kvôli slabším mrazom u nás nezamŕza do väčšej hĺbky ako 0,5 metra. Hlbšie koreniacim drevinám preto nehrozí vymrznutie. V chladnejších oblastiach Spiša, Oravy, Liptova a Zemplína chránime hriadky s petržlenom, zimnou cibuľkou, pažítkou a inou zeleninou, ako aj záhony s okrasnými trvalkami nástielkou z plastovej fólie, lístia alebo čečiny.

Kryštáliky ľadu roztláčajú pôdnu hmotu, poškodzujú a trhajú jemné korienky rastlín. Pretože zamrznutá voda zväčšuje svoj objem o desatinu, vytláča k povrchu korene jahôd, petržlenu, mrkvy, ako aj cibule a hľuzy okrasných rastlín. Napučaná pôda sa po roztopení ľadu usadí a korene rastlín sa obnažia. Jarné mrazy potom spália odkryté korienky a rastliny hynú. V ílovitých zamokrených pôdach je vhodným opatrením proti napučiavaniu pôdy plošná drenážna vrstva z úlomkov konárikov alebo zdrevnatených stoniek bylín v hĺbke 0,4 metra pod povrchom. Vytvárame ju pri dvojvrstvovom rýľovaní pôdy na dve hĺbky rýľa. Drenážna vrstva má byť hrubá najmenej 0,1 metra.

Ľad v pôde pomáha drobeniu a zvetrávaniu úlomkov hornín a minerálov. V skalke trhá balvany a kamene. Uvoľňujú sa tak rastlinné živiny a znižuje sa skeletnatosť záhradnej pôdy. Rozpínavosť ľadu škodí však aj suchým múrikom a stenám terás, ktoré sú vybudované z kameňa alebo betónu. Betónový chodník či väčšia terasa musia mať dilatačné škáry, aby betón v zime nepraskal, netrhal sa a nevzdúval. Pri pokrytí pôdy zamrznutou vodou sa vytvára kôrka z ľadu, ktorá bráni cirkulácii vzduchu medzi pôdou a atmosférou. K škodlivému nahromadeniu oxidu uhlíka však v pôde nedochádza pre utlmené prejavy pôdnych živočíchov.

Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.