Zákon umožňujúci komukoľvek nahliadnuť do zväzkov agentov, ktorých mená majú byť postupne zverejnené na internete, už spôsobil politickým stranám prvé problémy. Štátny tajomník za SDKÚ Ján Hurný odstúpil z funkcie, poslanec SDKÚ Jozef Banáš to odmieta a chce sa brániť aj zmenou zákona.
"V marci predložím novelu, lebo ľudia sa nemôžu brániť," povedal Banáš, ktorý je vo zväzkoch vedený ako agent ŠtB. Súčasný zákon podľa neho nedefinuje, s kým sa majú ľudia súdiť, ak sa ich meno ocitlo v zoznamoch neprávom. Tvrdí, že je to aj jeho prípad.
Banáša predbehli poslanci KSS Dagmar Bollová a Karol Ondriáš, ktorí už návrh na zmenu zákona podali. Chcú ho zmeniť tak, aby Ústav pamäti národa niesol právnu zodpovednosť za to, aké zväzky zverejňuje a aby ho mohli občania žalovať. Za nepravdivé dokumenty by sa považovali všetky informácie, ktoré "sú sporné, pochybné alebo boli vyvolané ľsťou". Okrem toho chcú znemožniť zverejnenie konkrétneho zväzku dovtedy, kým o spornom prípade nerozhodne súd.
Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý s návrhom komunistov nesúhlasí. Taká novela by bola podľa neho urážkou demokracie a slušných ľudí, "zlý signál smerom k minulosti a neúcta k ľuďom, ktorých režim prenasledoval". Banášov návrh zatiaľ nepozná.
So zmenou nesúhlasí ani poslanec za SMK Gyula Bárdos. Pripomína, že súčasná podoba zákona je výsledkom tvrdých rokovaní.
"Nebol by som za to, aby sa to menilo preto, že sa to niekomu nepáči," povedal o zákone o pamäti národa Gyula Bárdos z SMK.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Robert Kaliňák by tiež nič nemenil. "Čoho sa bojíme, vlastnej minulosti? Je naivné sa domnievať, že ŠtB chcela niečo falšovať v roku 1985, lebo tušila, že v roku 2004 bude nejaké národné posudzovanie toho, kto bol a kto nebol eštebák."
Viliam Soboňa z HDZS si myslí, že ústav nemá už dnes ako skúmať, či ŠtB pri evidovaní zväzkov klamala, alebo nie. Súdiť sa môžu podľa neho občania aj dnes.
Banáš chcel pôvodne už tento týždeň vystúpiť pred poslancami a vysvetliť im svoju minulosť a to, prečo je vo zväzkoch komunistickej ŠtB ako jej agent. Napokon si to rozmyslel a nevystúpi. Tvrdí, že podľa rokovacieho poriadku by muselo po jeho vystúpení plénum prijať nejaké uznesenie a on nevie, ako by ho mal formulovať. Na takomto postupe sa Banáš dohodol aj s vedením SDKÚ.
Počká teda do marca, keď predloží návrh na novelu zákona a "pri mojom vystúpení poviem to, čo som chcel povedať pri samostatnom vystúpení". Banáš v žiadnom prípade nemieni hlasovať s komunistami.
Poslanci KSS žiadajú aj ďalšiu zmenu. Podľa súčasného znenia zákona nesmú v orgánoch ústavu pracovať ľudia, ktorí boli v komunistickej strane. Aj prokurátori, ktorí sa podieľajú na vyšetrovaní trestných činov, ktoré ústav z archívov zistí, nesmú byť bývalými členmi komunistickej strany.
Bollová s Ondriášom chcú túto vetu zo zákona vypustiť. "Podľa tohto zákona občania nie sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach, ktoré im zaručuje ústava. Niektorí sú kolektívne označení ako vinné osoby, pretože boli členmi politickej organizácie, aj keď neboli členmi ani spolupracovníkmi bezpečnostných zložiek. Tým sa niektorým občanom neoprávnene odopiera právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí," dôvodia. "Tu ide o morálku a pravdu," povedala Bollová.
"Ak sa tento návrh dostane do legislatívneho procesu, predpokladáme, že Ústav pamäti národa dostane možnosť sa k nemu vyjadriť v rámci pripomienkového konania a vtedy zverejníme aj naše stanovisko," povedal hovorca ústavu Michal Dzurjanin.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že zmyslom zákona je vyrovnanie sa s minulosťou a očista spoločnosti. "Pán Banáš sa cíti dotknutý tým, čo sa stalo a dá sa to pochopiť." Zákon je však podľa neho už teraz výsledkom politických kompromisov a nemyslí si, že by sa už mal meniť.
Autor: mož
