Od nedele by palestínski policajti mali strážiť miesta odkiaľ militanti raketami Kassám ostreľujú Izrael. Jeruzalem za to uvoľní režim na hraničných priechodoch s pásmom, ktoré uzavrel po sérii teroristických útokov.

Malo by to zlepšiť zlú humanitárnu situáciu v oblasti: ľudia, ktorí zostali na hraniciach, by sa mali vrátiť domov a do utečeneckých táborov by mali dostať potraviny a základný tovar.

Je to mierny pokrok v izraelsko-palestínskych vzťahoch. Izraelská politická špička ho považuje za test Palestínčanov.

V stredu v noci sa dohodli generáli z oboch strán. Rokovania si vraj vyžiadal palestínsky predák Mahmúd Abbás a povolil ich izraelský premiér Ariel Šaron. Jeho úrad však zdôrazňuje, že išlo len o stretnutie na expertnej úrovni a na obnovenie diplomatických kontaktov je ešte stále čas.

Šaron prerušil komunikáciu s Palestínčanmi minulý týždeň po útoku samovrahov z Hamasu, pri ktorom zahynulo šesť civilistov.

Izrael upozorňuje, že má stále v zásuvke plán vojenského riešenia situácie v Gaze. To by prišlo na rad v prípade, že samospráva nebude mať dostatočné výsledky a bude pokračovať čoraz intenzívnejšie sponzorovanie teroristov Iránom, Sýriou a Libanonom. Rozhodnutie začať s vojenskou akciou je v rukách piatich členov kabinetu. To podľa vojenských expertov naznačuje, že ak bude treba, rozhodne sa o nej veľmi rýchlo.

Zatiaľ budú Izraelčania sledovať, čo sa bude diať v pásme Gazy. Viacerí analytici upozorňujú na jeden kritický faktor. Tým je osoba šéfa palestínskej bezpečnosti. Ide o synovca zosnulého palestínskeho lídra Jásira Arafata Músu. Práve pre jeho vymenovanie v lete minulého roka bola Gaza vo vare: ľudia na uliciach protestovali a vypaľovali budovy palestínskej bezpečnosti. Músa Arafat je totiž známy krutosťou a je symbolom skorumpovanej palestínskej samosprávy.

Je viac než sporné, že by sa osobe s jeho profilom podarilo prinútiť policajtov, aby skutočne účinne bojovali proti mlitantom. Existujú tiež pochybnosti o jeho lojálnosti k Abbásovi.

Skeptici pre to hovoria, že Izrael sa vojenskej operácii v Gaze aj tak nevyhne. Tvrdia, že sa nevie len to, aká bude rozsiahla a koľko bude trvať. Naznačujú tiež, že súčasná ochota Palestínčanov konať nevyplýva len z medzinárodného tlaku, ale aj z toho, že chcú mať v čase púte do Mekky v pásme Gazy relatívny pokoj. To im umožní izraelská zdržanlivosť a otvorené hraničné priechody.