Amerika má nového prezidenta. A to aj napriek tomu, že ním je znovu George Bush. Aspoň tak sa druhý nástup do Bieleho domu usiluje prezentovať.
Bush je iný už na prvý pohľad. Fotografie spred štyroch rokov ukazujú, že zošedivel, a sám priznáva, že trochu pribral aj napriek tomu, že športuje.
Nejde však o výzor. Iný má byť hlavne štýl jeho vlády. Všetci, ktorí by si robili nádeje, že Bush dva bude niekým úplne iným ako Bush jeden, sa môžu upokojiť. Meniť sa bude asi len štýl, obsah zostáva rovnaký.
Bez kovbojských zvratov
Naznačila to aj včerajšia inauguračná reč. Zmizli kovbojské zvraty, ktoré tak iritovali demokratov, ale hlavne Európu. V rozhovoroch v posledných dňoch Bush priznal, že to nebolo šťastné, keď hovoril o teroristoch ako v časoch divokého západu, a žiadal ich živých či mŕtvych.
Jeho priority sa nezmenili - definitívne poraziť teror, usporiadať pomery v Iraku a znormalizovať Blízky východ. Z prejavu tak nezmizli pasáže o šírení demokracie a slobody a porazení posledných bášt teroru a tyranie. Na výroku: kto nie je s nami, je proti nám, Bush tiež nič nemení. Nič sa nemení ani na bezpečnostnej doktríne, ktorú sformovali posledné roky. Preventívne útoky sú stále v hre.
Napriek tomu to nemusí znamenať, že tichá vojna medzi spojencami bude pokračovať. Bush sa už naučil, že záleží na tom, ako svoje myšlienky prezentuje. Preto prichádza hneď na prvú cestu do Európy, preto hovorí o nevyhnutnosti spolupracovať.
Aj v Bratislave však asi budeme počuť, ako si spoluprácu predstavuje. Ešte viac ako pred prvým nástupom do Bieleho domu je Bushovi jasné, že v niektorých veciach neustúpi. Či sa to spojencom páči, alebo nie. Jedenásty september 2001 zostáva kľúčovým momentom jeho úradu.
Sklamanie
Bush hovorí o veľkých novotách aj v domácej politike. Hneď po víťazstve nad Johnom Kerrym povedal, že dostal mandát na presadenie svojho volebného programu, a on ho naplní. Historici tvrdia, že sa pokúša urobiť najzásadnejšiu reformu štátu za posledných 70 rokov. Chce meniť systém dôchodkov, dane, zdravotnú starostlivosť.
Experti pochybujú, že sa mu všetko podarí. A už vôbec nepredpokladajú, že naozaj splní konzervatívny program, s ktorým oslovil veriacich voličov. Práve tí mu vyhrali voľby a čakajú, že zakáže homosexuálne manželstvá, potraty, genetické klonovanie. Nie je to však pravdepodobné.
Za prvé štyri roky totiž Bush pochopil aj to, že vo Washingtone musí aj napriek väčšine v Kongrese robiť kompromisy a tlačiť sa viac do stredu.
Bush má teda veľké plány. Historici, ktorí sa zaoberajú americkými prezidentmi, však upozorňujú, že druhé obdobie býva väčšinou sklamaním. Pre voličov aj prezidentov. V tomto storočí nebol ani jeden prezident, ktorý by mal druhé obdobie lepšie ako prvé. Najbližšie k tomu bol Ronald Reagan, ktorý sa zameral na zahraničnú politiku a pripravil pôdu na pád komunizmu. Ostatní sa trápili: väčšinou ich sprevádzali choroby alebo škandály.
Smelé plány
Bush to vie a dúfa, že smelé plány z neho urobia výnimku. Politológovia si všimli, že nádej na úspech má. Neurobil totiž chybu svojich predchodcov a napriek zmenám zachoval tvár svojho kabinetu. Vymenil síce 9 z 15 ministrov, noví ľudia sú však väčšinou jeho starí známi. Kľúčové pozície nemenil vôbec.
Už tento mesiac môže byť jasné, ako sa to môže skončiť s tým druhoprezidentským úspechom: v Iraku budú voľby. Bush potrebuje, aby to bol aspoň čiastočný úspech.
Bushove plány
* znormalizovanie Iraku a následný odchod amerických vojakov,
* vyhrať vojnu proti terorizmu,
* usporiadať vzťahy medzi Izraelom a Palestínčanmi,
* zabrániť šíreniu atómových zbraní,
* zreformovať tajné služby,
* znížiť schodok rozpočtu na polovicu,
* zreformovať dôchodkový systém. (čtk)
