fické, písal ich v "nevysvetliteľnom extatickom stave", keď skutočne každé ráno vyrážal za mesto, vyzliekol sa donaha, celý deň bezcieľne behal a večer si zaznamenal zlomky toho, čo mu vírilo hlavou.

"Až neskôr som si uvedomil, že vďaka tomu som prekonal pocit bezmocnosti, ktorý vtedy opantal našu krajinu. Ja sám som si myslel, že už nikdy nebudem písať, takže zbierka Deník dívky která hledá Egona Bondyho znamenala pre mňa dosiahnutie a prekonanie bodu nula." Podobných zvratov, razantných riešení s nečakaným vyústením je v Bondyho živote nemálo.

Vo februári 1948 mladý, dlhovlasý surrealista a marxista Zbyněk Fišer s červenou zástavou v rukách na Staromestskom námestí tlieskal a volal na slávu Klementa Gottwalda, no cestou domov už cítil, že "niečo nie je v poriadku". Ešte v tom roku už ako presvedčený trockista stretáva svoju osudovú divu, spisovateľku Janu Krejcarovú, ale tiež Iva Vodseďálka, s ktorým zakladá samizdatovú edíciu Půlnoc.

Na protest proti antisemitizmu prijíma pseudonym Egon Bondy, s Vladimírom Boudníkom a Bohumilom Hrabalom vytvára legendárny triumvirát, no po búrlivom období, označovanom aj ako začiatok českého undergroundu, prichádza v polovici päťdesiatych rokov nečakaný zlom a takmer zo dňa na deň zruší všetky kontakty s priateľmi a oddáva sa taoizmu a buddhizmu.

Už vtedy bol mýtickou postavou, spomína na to, ako ho pri výsluchoch na Štátnej bezpečnosti oslovovali doktor Fišer bez toho, aby tušili, že on je aj "tým" Bondym. Pravda, k jeho nevypočítateľným činom patria tiež aj zbytočne aktívne kontakty práve s tajnou políciou, i rázne odmietnutie Charty 77. Kontroverznosť týchto skutkov je očividná o to viac, že aj naďalej bol kľúčovou postavou undergroundu, textárom skupiny The Plastic People of the Universe, zakázaným autorom a symbolom protirežimového životného postoja i tvorby: "No tak vidíš - co jsi z toho měla / že jsi nic ze života neměla / A zajímá mě kdo z toho co měl / zda to pomohlo Stalinovi / jenž tě v životě neviděl."

Prekvapovať neprestal ani po páde komunizmu, akoby protirežimovosť a underground boli jeho životným programom. Kto je teda ten neodmysliteľný Bondy, už vyše desaťročie bratislavský občan, ktorý má práve dnes 75 rokov? Nesmierne plodný autor, skvelý básnik, prozaik, prekladateľ, renomovaný filozof, hrdina Hrabalových próz, ľavicový intelektuál, guru niekoľkých generácií, ale aj provokatér, večný rebelant.

Ako to vravel ďalší undergroundový velikán Ivan Magor Jirous? "Brát Bondyho lze jen v jeho celistvosti - jako maso u řezníka: když to nechcete pane, s tou flaksou, tak to nechte bejt."