Pocius boli podľa litovských novín záložníkmi bývalej sovietskej tajnej služby. Mali ich nasadiť iba v mimoriadnych situáciách.

Obidvaja akúkoľvek aktívnu rolu v tajnej službe odmietli. Premiér Algirdas Brazauskas nakoniec nariadil zriadenie parlamentnej vyšetrovacej komisie, ktorá má ich pôsobenie v KGB preskúmať.

Šéf diplomacie Valionis minulosť spojenú s KGB priznáva a tvrdí, že to nikdy netajil. Naopak Pocios akúkoľvek príslušnosť ku KGB odmieta so slovami, že ani netušil, že je na nejakom zozname. V prospech obidvoch hrá, že podľa litovského zákona sa za agentov KGB záložníci nepovažujú.

Valionis má navyše doma povesť politika, ktorý doviedol Litvu do Európskej únie. Fakt, že to ako záložník dotiahol až na hodnosť kapitána KGB, však vrhla na jeho diplomatickú kariéru nepríjemný tieň.

Opozícia do vyšetrovacej komisie veľké nádeje nevkladá. "Zistí, že byť KGB-áckym záložníkom nie je proti zákonu, a tak nepríde žiadny trest," citovala opozičného lídra Andriusa Kubiliusa agentúra Reuters. Litva by podľa neho potrebovala, aby sa archívy zo sovietskej éry stali prístupnými cez internet.

Nedávne oprášenie archívov KGB je jedným z mnohých škandálov súvisiacich s angažovaním sa Moskvy v pobaltských krajinách. Pre podozrenie zo spolupráce s ruskými tajnými službami parlament v apríli minulého roka odvolal prezidenta Rolandasa Paksasa. Podľa niektorých komentárov za posledným škandálom stojí práve on, aby sa pomstil politikom, ktorí presadili jeho odvolanie.

Denník Lietuvos Rytas tvrdí, že Moskva sa ani po vstupe Litvy do EÚ nechce vzdať vplyvu v krajine. "Rusi sa snažia preniknúť do armády, politických strán a ďalších inštitúcií naviazaných na EÚ a NATO," napísal Lietuvos Rytas. Špionážnu činnosť podľa neho vykonávajú pod krytím diplomatov, podnikateľov, novinárov a turistov.

Minulý rok Litva vyhostila troch a Lotyšsko jedného ruského diplomata pre podozrenie z vykonávania špionážnej činnosti.