Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Kto zobudí krvavú grófku?

Historikom sa to asi páčiť nebude, ale vyzerá to tak, že vo svete je najznámejšou historickou postavou zo Slovenska krvavá grófka Alžbeta Báthoryová. Ak zadáte do internetového vyhľadávača heslo Juraj Jánošík, nájde vám 2430 odkazov, pri Ľudovítovi Štúrov

i sa ich objaví 598, ale po naťukaní hesla Elisabeth Bathory vypadne 12 900 odkazov. Je to teda meno, ktoré priťahuje pozornosť sveta a predáva sa samo. V Čachticiach, obci, v ktorej mala Báthoryová kaštieľ a nad ním hradné sídlo, sa však sen o turistickom zázraku končí.
Tento príklad môže poslúžiť ako všeobecný obraz o tom, ako sa vo svete (ne)propagujeme, ako sa (ne)vieme predať a (ne)prilákať domov zahraničné peniaze.

Báthoryčka spod pultu
Na námestí v Čachticiach je mŕtvo. Medzi pôvodnými starými domami, zrúcanými múrmi, kostolom a zatvoreným múzeom na námestí je živo akurát v jedinom otvorenom podniku. Na stene pizzérie visí jedna z mnohých novodobých kópií portrétu Alžbety Báthoryovej. Jedinou dostupnou informáciou pre turistu je v tej chvíli najnovšia kniha o krvavej grófke, ktorú čašníčka vytiahne spod pultu.
O tom, koľko rôznych pamiatok, spájajúcich sa s touto neuveriteľnou postavou a jej činmi, v obci je, sme sa dozvedeli až po pripojení na internet. Najlepšou stránkou, z ktorej sa človek aj v angličtine dozvie, čo vlastne na výlete videl, je www.bathory.sk, ktorú spravuje miestny geodet, fanúšik histórie.
Tipy na to, čo treba vidieť v Čachticiach a okolí, neboli na žiadnej inej stránke, len na jednej bola cesta na hrad opísaná ako dobrý nápad na školský výlet. Pritom ďalšia stránka o hradoch, www.hrady.sk ukazuje, že o sídlo krvavej grófky je obrovský záujem.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôležitejší je futbalový klub
Oficiálna stránka obce www.cachtice.sk sústreďuje svoju pozornosť viac na miestny futbalový klub, zato však poskytla priestor aspoň na diskusiu o Čachticiach aBárhoryovej, a tej je tam dosť.
Napríklad od Anny: "Žiadne smerovky, žiadne brožúrky a už vôbec nie nemecké." Domáci jej dáva za pravdu: "Je smutné, koľko turistov blúdi po dedine ahľadá, kade sa ide na hrad, lebo v celej dedine nie je ani tabuľa so šípkou, kde je hrad. ... Spamätá sa už niekto kompetentný a označí smer na hrad?..." Pražský inžinier píše: "Pěkné okolí, hrad a příroda. Škoda, že muzeum bylo zavřené, přesto že mělo být otevřené..." A jednoduchá požiadavka istej Katy z Bratislavy: "Na webstránke by malo byť nejaké info o možnosti stravovania v obci."

Skryť Vypnúť reklamu

Infovek po našom
Začína sa ukazovať problém - Čachtice lákajú ľudí, domácich aj zahraničných turistov, a tí majú záujem dozvedieť sa čo najviac, prechádzka nádhernou prírodou cestou na hrad v infoveku nestačí. Turisti chcú viac služieb, programu, možností. Každá obec by sa zvýšenému turistickému ruchu tešila. Kde to viazne? Prečo sa na reprezentačných katalógoch o Slovensku väčšinou vynímajú len Tatry?
O pár dní sme do Čachtíc išli zas. So starostkou Annou Ištokovou sme hľadali odpovede na otázky nespokojných návštevníkov a rozoberali možnosti, čo s tým, keď máte v obci obrovský skrytý potenciál.

Silný príbeh pôsobí
Každý návštevník Čachtíc a Čachtického hradu potvrdí, aké je to charizmatické miesto. Silný historický príbeh tu pôsobí doteraz. Cestu do obce značkujú trojičné stĺpy. Staré domy na námestí, hradby, kostol, cestička na hrad skrytá za rohom pizzérie. Prečo nikde nie je šípka, ako tam trafiť?
Zrúcanina hradu mizne pred očami a stále hrozí nebezpečenstvo, že sa zosunie niektorá časť múru alebo veže. Manžel pani starostky vysvetľuje, že návštevy hradu sú na vlastnú zodpovednosť. Preto by bolo nelogické, aby obec propagovala nebezpečné miesto. Rozumnejšie by bolo zrúcaniny zakonzervovať. Tie však nie sú majetkom obce a akékojľvek práci na hrade predchádza množstvo byrokratickej roboty.
Možno nie je všetka vina na pleciach štátu, lebo odkedy na hrade zomrela posledná obyvateľka - Alžbeta Báthoryová, hrad sa rekonštruoval iba v roku 1670 a od 18. storočia je už len zrúcaninou.

Skryť Vypnúť reklamu

Historické skvosty chátrajú
Webová stránka www.bathory.sk informuje, čo všetko ešte v obci je: "Zrúcanina hradu, múzeum a okrem toho niekoľko historických skvostov, ktoré nezadržateľne chátrajú. Z pôvodného kaštieľa Országhovcov stojí jediný úplne zabudnutý múr. Z kaštieľa Alžbety Báthoryovej tak isto. Trestuhodným spôsobom chátra aj Drugetova kúria, kde sídlil aj doktor Jesenský. Jej záhrada bola kedysi pýchou širokého okolia - neuveriteľná botanická záhrada s množstvom cudzokrajných rastlín. Na exkurzie tam chodili školy."
Dnes v Drugetovej kúrii žijú sociálne slabší obyvatelia. Popraskané múry, z botanických skvostov sa pri živote drží už len jeden mohutný strom, spustnutý dvor, na ktorom je zakrytá historická studňa. Pred pár rokmi ju vyčistili nadšenci zo Stromu života.
Rekonštrukcia kúrie by stála desiatky miliónov korún. Autor stránky predpokladá, že školské výlety už nebudú chodiť ani na hrad.

Skryť Vypnúť reklamu

Dať peniaze na históriu?
Starostka Čachtíc hovorí, že je ťažké rozhodnúť sa, či obecné peniaze investovať do novej výstavby, alebo zachraňovať to staré. Rozhodovanie nie je ľahké aj preto, že Čachtice zažili v poslednom čase to, čo sa dnes stane máloktorej obci - pribudlo im obyvateľov. "Obecných peňazí je málo. Zateká do telocvične, futbalisti sú bezodná nádoba, cesty zlé, kanalizácia rozrobená..."
Oprava a údržba pamiatok by sa dala financovať z rôznych fondov, od štátnych po eurofondy. "Dávame si žiadosti, ale ak nenájdem spriaznené duše, čo by pre obec niečo urobili, škoda roboty," hovorí starostka.
Dostať tunajšie turistické atrakcie do katalógov tiež nie je lacné. Polovica formátu A 5 v automape, ktorá jej bola ponúknutá, stojí 11 000 korún. Inzercia je drahá. Skôr by pomohol slušný projekt, ktorý by podľa starostky chytil za srdce niekoho, kto by mohol uvoľniť financie. "Myslím si, že tam treba mať niekoho, kto sa za nás prihovorí."
Beáta Lukáčová, riaditeľka Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, hovorí, že základnou podmienkou je atraktivita a jedinečnosť produktu. Atraktivite však musí zodpovedať vysoká kvalita poskytovaných základných a doplnkových služieb. "Ak je ponuka takáto, aj propagácia sa robí ľahšie."

Skryť Vypnúť reklamu

Turisti by chceli viac
Nápady na projekty sa núkajú samy. V prvom rade je to značka Alžbeta Báthoryová. Je zvláštne, že hoci sa v obci mihne na kópiách obrazov alebo na pohľadniciach v čajovni, nikde jej nie je dosť. Potvrdzuje to aj zamestnankyňa múzea, ktoré sídli v jedinom zachovalom neskororenesančnom Draškovičovskom kaštieli. Hovorí, že turisti sa vypytujú, radi by videli a vedeli niečo viac.
Čachtickej krvavej grófke, ktorá podľa historických prameňov umučila vyše 600 mladých žien a dievčat, je venovaná jedna malá miestnosť. Vo vitrínkach je ukážka náradia, ktorým spôsobovala dievkam muky. Potom historické listiny oznamujúce jej svadbu s rovnako krutým Františkom Nádašdym a testament, ktorý napísala po odhalení zločinov. Na stene visí historická kresba maďarského autora, ktorý si výstižne predstavil, ako také mučenie prebiehalo. Jediný portrét grófky v minulosti ukradli. A tak je to, čo sme vymenovali, všetko, čo múzeum v súvislosti s Báthoryovou ponúka.
"Návštevníci hovoria, že by chceli vidieť viac nástrojov, ktorými mučila obete. Niektorí dokonca videli v Maďarsku povestnú železnú pannu," hovorí pani z múzea. Je ťažké dať vyrobiť železnú pannu? Asi ani nie, onedlho vraj má stáť na čachtickom námestí.
V Čachticiach je čo ponúknuť, ale väčšia pozornosť sa obracia na historický kostol, kaplnku, umieráčik alebo spolok Tatrín, ktorý povýšil slovenčinu na spisovný jazyk. To však zahraničných turistov asi nezaujíma až tak, ako krvavá grófka.
Či chceme, alebo nie, sexuálne úchylky, psychické poruchy, násilie, všetko nepoznané priťahuje ľudí najviac. V súvislosti s Báthoryovou chceme pochopiť dôvody, prečo týrala dievčatá, ako sa prejavuje podobná psychická porucha, či to bol sklon k sadizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

História potrebuje príbeh
Slovenský prístup k histórii je viac faktografický, ako populárno-náučný. Najdôležitejšie je zasadiť udalosť do rokov, miesta, rodkomeňa. To, samozrejme, nie je na škodu, ale samotné čísla a dátumy turistickú atrakciu nespropagujú. Tá potrebuje príbeh.
Na internete funguje pár zahraničných stránok, ktoré pre väčšiu názornosť pozháňali aj fotku železnej panny, alebo uverejnili psychologický posudok krvavej grófky.
Starostka vie, že o Báthoryovú je v zahraničí veľký záujem - vyťahuje veľké pestré obálky z Francúzska, Ameriky, Čiech. Do obce pravidelne chodí Američan Denis Bathory, vraj posledný z potomkov rodu. Pre pozvaných hostí robí celkom zaujímavé akcie, niečo medzi históriou a šou.

Matúšovo kráľovstvo
Čachtický hrad je súčasťou jedného z projektov cestovného ruchu pod názvom Matúšovo kráľovstvo. "Zakladá sa na bohatej a príťažlivej feudálnej histórii, tajomných hradoch a zámkoch a povesťami opradenom kraji," hovorí riaditeľka agentúry pre cestovný ruch. Do projektu je začlenených 1100 miest a obcí.
"Autori myšlienky predpokladali, že každá obec sa môže prezentovať samostatne, ale zároveň aj pod spoločnou značkou Matúšovho kráľovstva. Spojenie do veľkého celku umožňuje osloviť a pritiahnuť oveľa väčšie množstvo turistov, ako by to bolo pri individuálnej propagácii a zároveň dosiahnuť aj výrazné predĺženie ich pobytu," hovorí Beáta Lukáčová. Len uvádzanie dobrej myšlienky do reálneho života je asi trochu pomalšie, ako autori predpokladali.

Skryť Vypnúť reklamu

Ovocno-destilátová cesta
Iným spoločným projektom, ktorého súčasťou sú Čachtice, je Ovocno-destilátová cesta. Výlet pojavorinskou oblasťou sa robí na objednávku turistov, súčasťou je ochutnávka destilátov a miestnych koláčikov, vystúpenie ľudového súboru alebo ukážka zabíjačky.
Ročne príde do Čachtíc okolo desiatky tisícov návštevníkov. Čulý, ešte väčší turistický ruch by v obci uvítali, bol by pre nich prínosom. Na otázku, čo pre to najviac chýba, Anna Ištoková okamžite odpovedá: ubytovanie. Najbližšie je v Piešťanoch alebo v Novom Meste.
V lepšej propagácii a využívaní pamiatok často bránia aj nevyrovnané majetkové vzťahy. Historickú budovu vlastnia nejakí potomkovia, žijúci v zahraničí a nemienia s ňou nič robiť, ani ju predať či darovať. Takto aj rovno oproti obecnému úradu chátra pôvodný historický dom, ktorého majiteľov vyhnali za komunizmu ako vlastníkov pôdy. Ich potomok žije v Amerike a svojej "dedovizne" sa nechce vzdať. Na dedovizni sa však zatiaľ prepadáva strecha.
Týmto sa zoznam pamiatok a atrakcií, ktoré by Čachtice mohli využiť, zďaleka nekončí. Sú tam ešte podzemné labyrinty, súsošie na námestí, ktoré dala postaviť Báthoryčkina nevesta na odpustenie hriechov svojej svokry, alebo víno, ktoré v minulosti porovnávali s burgundským. Nájdu sa peniaze na obnovu toho, čo chátra a propagovanie toho, čo sa podarilo zachrániť?

Skryť Vypnúť reklamu

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) je štátna príspevková organizácia špecializovaná na propagáciu slovenského cestovného ruchu. Poskytuje informácie o možnostiach cestovného ruchu u nás, propaguje Slovensko ako cieľovú krajinu cestovného ruchu, prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí. Podľa jej prieskumov sa o hrady a zámky zaujímajú turisti z Poľska, Nemecka, Maďarska, Rakúska aj Holandska. Riaditeľka agentúry Beáta Lukáčová vysvetľuje, prečo sa rovnaká pozornosť neprikladá všetkým atraktívnym miestam na Slovensku.

Ktoré z miest, pamiatok alebo turistických atrakcií na Slovensku sa propagujú najviac? Kúpele alebo Tatry? Ktoré sa propagujú najľahšie?
Slovensko má veľmi dobré predpoklady na rozvoj viacerých foriem cestovného ruchu: mestský a kultúrny cestovný ruch, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, zimný cestovný ruch a zimné športy, letná turistika a pobyty pri vode či vidiecky cestovný ruch.
Je ťažké povedať, ktoré atraktivity sa propagujú najviac. Pri propagácii by sa malo veľmi citlivo zvažovať, na ktorom trhu možno s nimi uspieť a pre ktoré cieľové skupiny sú určené. Napríklad, možno očakávať, že v škandinávskych štátoch budú mať väčší úspech kúpele ako ponuka zimnej dovolenky v Tatrách. Na druhej strane Vysoké Tatry plnia okrem iného aj funkciu klimatických kúpeľov, a tak sa môžu veľmi dobre prezentovať aj na veľtrhoch s vysokým podielom ponuky kúpeľného cestovného ruchu, tzv. seniorenmesse.

Skryť Vypnúť reklamu

V správe agentúry sa hovorí, že turisti zo všetkých relevantných krajín majú záujem aj o hrady a zámky. Lenže, ak sa pozrieme na zoznam našich hradov a zámkov, len veľmi málo z nich turistov očakáva. Väčšina z nich sa rozpadá a zaniká. Kto sa má starať o sprevádzkovanie hradov? Obce alebo pamiatkari, alebo sú na to špeciálne fondy?
Je stále viac aj dobrých príkladov. Mnoho hradov a zámkov rozširuje svoju ponuku o atraktívne programy. Pred pár rokmi s tým začínali Bojnice a dnes už pravidelne alebo aj príležitostne na objednávku pripravujú veľmi zaujímavé podujatia, ako sú Vianoce na zámku, vystúpenia historického šermu, ukážky práce sokoliarov, koncerty dobovej hudby, príprava dobových hostín, rytierske dni, folklórne vystúpenia, ukážky výroby ľudovo-umeleckých predmetov a podobne aj na ďalších hradoch, napríklad - Červený Kameň, Devín, Trenčín, Budatínsky zámok, Zvolen, Svätý Anton, Oravský Podzámok, Ľubovniansky hrad, Spišský hrad.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo s chátrajúcimi pamiatkami?
Mnoho hradov je už ruinami a ich vyžitie na cestovný ruch je oveľa náročnejšie. Propagácia a starostlivosť o kultúrno-historické pamiatky je v kompetencii majiteľa. Nie je však možná bez dobrej spolupráce štátnych inštitúcií, verejného sektora, ale aj podnikateľov daného regiónu. Na rekonštrukciu historických objektov možno využiť aj štrukturálne fondy Európskej únie. Štrukturálna politika únie je postavená na tom, že iniciatíva musí prísť z dola. Zo štrukturálnych fondov možno podporiť opravy, rekonštrukcie historických, kultúrnych budov, pamiatok, hradov a zámkov, ktoré slúžia, alebo majú slúžiť na rozvoj cestovného ruchu. Rovnako na priestorové značenie, informačné tabule... Podmienkou je, samozrejme, predloženie kvalitného projektu. Na lepšie využitie kultúrno-historických pamiatok v cestovnom ruchu by určite mali byť aktívnejšie aj regionálne združenia cestovného ruchu.

Skryť Vypnúť reklamu

Existuje na Slovensku cestovná agentúra, ktorá by sprostredkovala našim a zahraničným turistom slovenské hrady a zámky?
Zo všetkých slovenských cestovných kancelárií a agentúr je len veľmi málo tých, ktoré sa špecializujú na domáci a aktívny zahraničný cestovný ruch. Sprostredkovaniu návštevy slovenských hradov a zámkov pre zahraničných turistov sa venujú predovšetkým tie cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú služby pre mestský a kultúrny cestovný ruch, ako aj pre kongresový a zážitkový cestovný ruch.

Mnohé hrady, hoci už len ruiny, ale v atraktívnom prostredí, majú zlú propagáciu a informačný systém, o informáciách na webe ani nehovoriac. Dá sa s tým niečo konkrétne urobiť?
Žiaľ, priestorové orientačné značenie kultúrno-historických objektov, ale aj ďalších atraktivít je slabou stránkou celého Slovenska. Čiastočnou výhodou je, že k mnohým hradom a zrúcaninám vedú ešte z minulosti značené turistické chodníky. Webové stránky k tejto problematike síce nie sú celkom ideálne, hlavne ich jazykové mutácie, ale domáci záujemcovia tam môžu nájsť informácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Kde možno nájsť informácie o hradoch a zámkoch
www.hrady.sk
www.zamky.sk
www.muzeum.sk
www.snm.sk
www.spisskyhrad.sk
www.bojnicecastle.sk
www.oravamuzeum.sk
www.matusovo-kralovstvo.sk



V povestiach o Báthoryovej sa spomína železná panna - pasca a zároveň vražedný nástroj, ktorý Alžbeta údajne používala. Podobná - ale drevená panna, existovala v Trenčíne. Uvádza ju inventár z roku 1678. Bolo to zariadenie na popravu zvlášť krutým spôsobom - dutá figurína ženskej postavy, ktorá sa mechanicky zatvárala. Do nej vložili odsúdenca a zatvorili ho vrchnou časťou figuríny, v ktorej boli ostré železné klince - tie odsúdenca prebodli.

Kto bol Alžbeta Báthoryová?
Pravda o živote krvavej grófky Alžbety Báthoryovej (1560 - 1614) sa mieša s legendami, ktoré o nej vymyslel ľud, vystrašený a nahnevaný, že sa jej nedostalo spravodlivého trestu.
Historické pramene hovoria, že manželka šľachtica Františka Nádašdyho, za ktorého sa vydala ako pätnásťročná, v rozpätí rokov 1585 - 1610 surovo umučila a zavraždila niekoľko stoviek dievčat.
Vypočúvaní komplici, medzi nimi jej škaredý sluha Ficko a pár slúžok, povedali, že na hrad zlákali 30, 40 či 50 dievčat. Sľubovali im buď dobrú prácu, alebo ich jednoducho uniesli. Podľa istého svedka sa však u grófky našiel zoznam s menami 650 dievčat. Týrala ich vo všetkých svojich sídlach, v ktorých sa práve nachádzala.

Skryť Vypnúť reklamu

Stránka www.bathory.sk uvádza, že Alžbeta "dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mŕtvoly pochovávali rôzne - na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Raz ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore."
Legenda zase hovorí, že na obzvlášť kruté mučenie používala železnú pannu - skriňu v tvare ženy, zvnútra vybíjanú ostňami, ktoré obeť dobodali. Podľa legendy Báthoryčka dievčatá zabíjala aj preto, aby sa mohla kúpať v ich krvi a zostala tak večne mladá. Triezvejšie pramene hovoria, že trpela vrodenou psychickou poruchou - nutkavými pocitmi a sklonom k sadizmu.
Po odhalení hrozných zločinov súd potrestal jej komplicov odštiknutím prstov na rukách a upálením zaživa, Fickovi odťali hlavu. Vysokopostavenú grófku neodsúdili na smrť, len na doživotné väzenie na Čachtickom hrade, kde zomrela 21. augusta 1614.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  3. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  1. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  2. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  4. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  7. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  10. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 812
  2. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 11 168
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 788
  4. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 7 088
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 6 713
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 801
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 4 578
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 249
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 799
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 876
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Mliečne produkty by vo vyváženej strave nemali chýbať.

Sťažujú sa obchodníci, mliekari aj farmári.


4 h
Nataša Holinová

Výsledky prvého kola voľby detského komisára sú vzrušujúce. Druhé nás ani nemusí zaujímať.


1 h
Fitneska Miroslava Stašová.

V minulosti schudla vyše dvadsať kíl.


29. nov

Matovič prišiel s tým, že rozfofrujme pol miliardy. Ale bolo to v parlamente ťažko priechodné, tak vznikol kompromis.


Skryť Zatvoriť reklamu