osti zmluvu o výhrade svedomia. Momentálne je v rozporovom konaní, zásadne s ňou nesúhlasia ministerstvo výstavby, životného prostredia, Generálna prokuratúra a Úrad vlády. Zároveň s ňou chce rezort prijať aj zmluvu o výhradách svedomia s registrovanými cirkvami. O zmluve sme hovorili s ministrom spravodlivosti DANIELOM LIPŠICOM.

Prečo je pre Slovensko dôležité podpísať zmluvu o výhrade svedomia a stať sa tak svetovým unikátom?

V základných zmluvách sme sa zaviazali, že prijmeme osobitné zmluvy o výhrade svedomia, teda máme medzinárodný záväzok vo vzťahu ku katolíckej, a vnútroštátny vo vzťahu k iným cirkvám. Inak by som neinicioval tieto zmluvy, lebo ide naozaj o veľmi ťažkú problematiku.

V základnej zmluve nie je termín, pustili ste sa do toho iniciatívne. Asi v tom vidíte prínos.

Vláda sa vo vládnom programe zaviazala, že 'dopracuje sústavu dohôd so Svätou stolicou a vyváženým spôsobom upraví vzťah aj s inými cirkami'. Ešte v roku 2003 poveril premiér ministrov prípravou zmlúv, ja som bol poverený prípravou zmluvy o výhradách svedomia.

A prínos pre Slovensko?

Zmluva len upraví oblasti, v ktorých bude možné výhradu uplatniť na základe našich zákonov, preto ma trochu fascinuje polemika, ktorá vznikla. V návrhu zmluvy som trval na úpravách - najmä na doplnení článku, podľa ktorého bude možné výhradu uplatniť len v medziach a podľa nášho právneho poriadku. Zmluva nie je samovykonateľná, upravuje len oblasti, v ktorých vnútroštátne zákonodarstvo upraví uplatnenie výhrady svedomia.

Ide však o medzinárodnú ľudskoprávnu zmluvu, ktorá má podľa ústavy prednosť pred našimi zákonmi, bude sa teda možné na ňu odvolávať.

Nejde o kvalifikáciu zmluvy podľa našej ústavy, ale o to, či priamo priznáva práva fyzickým či právnickým osobám. Zmluva priamo nijaké práva nepriznáva, len upravuje oblasti, v ktorých bude možné uplatniť výhradu svedomia, a navrhovaný článok 5 zmluvy hovorí, že uplatnenie práva na výhradu svedomia sa vykonáva len v medziach a podľa nášho právneho poriadku. Poviem príklad, diskutovalo sa o nedeľnej práci. Zákonník práce bude môcť stanoviť, že ak sa dohodne zamestnávateľ so zamestnancom, že nebude vykonávať prácu v nedeľu, tak mu zamestnávateľ nadčasy v nedeľu nebude môcť nariaďovať. Samozrejme, ak sa dohodnú, že nedeľa bude pracovný deň, nie je možné, aby si zamestnanec niektorú nedeľu spomenul, že má výhradu svedomia.

Čiže sa nikto nebude môcť odvolávať na zmluvu, aj keď má prednosť pred zákonom?

Nie, výhradu svedomia upraví vnútroštátny zákon. Pre mňa nie je prijateľné, aby normy ktorejkoľvek inej inštitúcie mali nadradený charakter nad normami nášho štátu, ak to naša ústava vyslovene nepripúšťa. Zmluva nie je priamo aplikovateľná. Bola to moja základná požiadavka, aby ustanovenia, ktoré vykonávajú výhradu svedomia, boli upravené v našom právnom poriadku. Ďalšou významnou zmenou, oproti pôvodnému návrhu zmluvy, na ktorej som trval, je, že výhrada svedomia nebude uplatniteľná sudcami a prokurátormi, bude možné si ju uplatniť, ak to ustanoví zákon, len pri výkone právnych služieb, teda advokátmi. Advokátov je niekoľko tisíc, takže právo na právne služby nebude mať nikto obmedzené.

Prečo ste vylúčili práve sudcov?

Zhodneme sa asi, že podstatou výkonu práce lekára nie je vykonávanie interrupcií, nie je to základným poslaním gynekológa. Naopak, základným definičným poslaním sudcu je aplikácia platného právneho poriadku. Výhrada svedomia by mu neumožnila niečo iné, ale umožnila by mu sa z prípadu stiahnuť, čo pre mňa nie je akceptovateľné. Z definície pojmu - sudca rozhoduje a interpretuje platné právo a pokiaľ s ním nesúhlasí, mal by abdikovať. Určite by sme však nemali mať záujem, aby lekár, ktorý nechce vykonávať interrupcie, nemohol byť lekárom. Legitímnym záujmom štátu je mať lekárov, ktorí môžu mať rôzny svetonázor. To vyžaduje aj náš ústavný poriadok - pluralitu svetonázorov.

Paralela by sa dala nájsť pri učiteľoch - musia učiť, čo určuje legislatíva, podľa zmluvy však budú môcť odmietnuť určené učebné texty.

Neviem, že by zákon obsahoval učebné osnovy. Ale konkrétne podmienky uplatnenia výhrady svedomia aj tu určí zákon. Napríklad, učiteľ bude môcť informovať o dvoch základných teóriách vzniku sveta, ale rozhodne by nemal mať možnosť zamlčiavať nejaké informácie. Zákon bude môcť stanoviť, že ak sa učiteľ vopred dohodne so zamestnávateľom - školou, že istý predmet nebude učiť, potom by ho zamestnávateľ nemal nútiť. Iná situácia by nastala, ak predmet už vyučuje, v tom prípade si nebude môcť uplatniť výhradu svedomia. Príklad - každý má u nás právo z dôvodu výhrady svedomia odmietnuť vojenskú službu, ale tiež to nemôže urobiť kedykoľvek. Branný zákon stanovuje presný postup, ktorý zabraňuje zneužitiu výhrady svedomia.

Ani keď sa odvolá na túto medzinárodnú ľudskoprávnu zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi?

Každá zmluva, ktorá sa týka ľudských práv, má podľa ústavy prednosť pred zákonmi (napr. prezidentská zmluva), takých uzatvárame ročne desiatky. Ak by tak nebola definovaná, nemusela by ísť do parlamentu. Minulý rok, keď bola pripravená zmluva o vzdelávaní so Svätou stolicou, vznikol spor, či ide o prezidentskú, alebo vládnu zmluvu. ANO tvrdila, že zmluva musí ísť do parlamentu, názor KDH bol opačný. Vláda ma poverila urobiť analýzu, dospel som k záveru, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá sa týka ľudských práv, a treba, aby ju schválil parlament. Snažím sa vo svojej práci riadiť principiálnym výkladom ústavy, ktorý niekedy nemusí korešpondovať ani so stanoviskom strany, ktorú vo vláde zastupujem.

Zmluva hovorí o zmiešanej komisii, ktorá má právo vykladať sporné otázky, ako v praxi bude tento jej výklad ovplyvňovať tvorbu zákonov?

Komisia nebude mať rozhodovacie právomoci, bude konzultovať sporné otázky, bude môcť dávať pripomienky k návrhom zákonov, podnety na legislatívnu úpravu, bude to čisto konzultačný orgán dvoch zmluvných strán.

Zmluva však vylučuje právnu zodpovednosť. Ak by napríklad zamestnávateľ nesúhlasil s výhradou svedomia, ktorú si uplatní zamestnanec, môže sa obrátiť na súd?

Zamestnávateľ zrejme zamestnanca prepustí. Zamestnanec sa potom môže na súde domáhať neplatnosti výpovede z dôvodu rozporu s pracovnou zmluvou alebo Zákonníkom práce, nie s medzinárodnou zmluvou, pretože tá nebude priamo priznávať žiadne práva. Rovnako lekár, ak odmietne vykonať interrupciu, nebude môcť byť žalovaný konkrétnou osobou, že ju nevykonal, s výnimkou prípadu, keď bol ohrozený život matky.

Odporcovia hovoria, že zmluva je nevyvážená, Slovensko sa zaväzuje dodržiavať výhradu svedomia, nič sa však v zmluve nehovorí o právach strany, ktorá bude výhradou dotknutá. Prečo sa priamo v zmluve druhá strana nezaväzuje, napríklad, rešpektovať, že lekár, ktorý si uplatní výhradu, bude musieť minimálne informovať, kde sú zákroky, ktoré nerobí, dostupné?

Ako by sa k tomu mal Vatikán zaväzovať na území Slovenskej republiky? Právo výhrady svedomia sa týka občanov Slovenskej republiky na našom území, nie občanov Vatikánu. Je vecou vykonávacieho zákonodarstva, ako upraví povinnosti lekárov. Ak zákony stanovia povinnosti pre lekára, je to úplne legitímne, zo zmluvy nevyplýva, že by mal či nemal mať také povinnosti.

Zmluva teda podľa vás rešpektuje rovnováhu práv oboch strán?

V čom vidíte nerovnováhu? Právo na interrupciu nie je ústavným právom, zakotvuje ho zákon a zákon môže zakotviť rovnaké právo lekára odmietnuť vykonať takýto úkon. Myslím si, že nie je správne ani spravodlivé nútiť lekára, ktorý je zástancom kultúry života, aby vykonával interrupcie.

Nezakotvuje zmluva pozitívnu diskrimináciu jednej skupiny na základe katolíckeho vierovyznania?

Diskriminácia je možná len vo vzťahu k uplatneniu konkrétneho práva, napríklad na vzdelanie alebo prístup k zamestnaniu. Preto som namietal normu o pozitívnej diskriminácii v antidiskriminačnom zákone, ktorá umožňuje zvýhodnenie na základe rasového či etnického pôvodu napríklad v prístupe na vysokú školu alebo do zamestnania. Nie je možná abstraktná diskriminácia, inak by sme museli povedať, že aj osoby, ktoré idú na civilnú službu, sú pozitívne diskriminované oproti tým, ktoré idú na základnú vojenskú službu. Ak v tejto súvislosti niekto hovorí o diskriminácii, mýli pojmy a dojmy. Výhradu svedomia si bude mať právo uplatniť ktorýkoľvek jedinec, bez ohľadu na vierovyznanie.

Ak si výhradu uplatní nekatolík, nepôjde o zneužitie výhrady svedomia, čo zmluva nedovoľuje?

Podľa našej ústavy je možné odmietnuť z dôvodu výhrady svedomia vojenskú službu. Mladí ľudia ju odmietajú z rôznych dôvodov, nielen z dôvodu výhrady svedomia. Nikdy sa to neskúmalo a ani to nie je možné, lebo ide o vnútorné psychické rozhodnutie.

Kritici a inštitúcie, ktoré zmluvu pripomienkovali, tvrdia, že je protiústavná lebo Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Ak niekto bude mať relevantné pochybnosti o ústavnosti, navrhnem, aby zmluva išla pred ratifikáciou na Ústavný súd. Mojím prvoradým záujmom je rešpektovať platný ústavný stav. Ústavný rozmer diskusie je založený na článku 1 ústavy, podľa ktorého sa náš štát sa neviaže na ideológiu a náboženstvo. Chcel by som zdôrazniť, že sa neviaže na nijaké náboženstvo, ale ani na žiadnu ideológiu, teda ani na ideológiu sekulárneho humanizmu, ani na ateizmus. Štát musí zabezpečovať pluralitu všetkých ideológií a náboženstiev.