Výrazy "vyššie územné celky" či "samosprávne kraje" podľa ich predsedov ľuďom veľa nehovoria. Vedúci Katedry archívnictva Filozofickej fakulty UK Bratislava LEON SOKOLOVSKÝ sa tomu nediví. "Súčasná štruktúra verejnej správy je najkomplikovanejšia a najneprehľadnejšia, aká kedy na našom území existovala," tvrdí.
Do akej miery sa podľa vás ľudia s "regiónmi" stotožňujú? Ak málo, môže zmena ich názvu prispieť k opaku?
"Zo svojich skúseností môžem potvrdiť, že s výnimkou príslušných funkcionárov a administratívy sa so samosprávnymi krajmi takmer nikto z obyvateľov nestotožňuje. Sú natoľko ahistorické a umelé, že ľudia ich vnímajú len ako nutné zlo. Žiadna terminologická zmena k tomu neprispeje."
Je to aj priestorovým vymedzením krajov? Nakoľko podľa vás vo vedomí ľudí pretrvávajú tzv. prirodzené regióny?
"Tichý nesúhlas obyvateľstva so samosprávnymi krajmi vyplýva predovšetkým z ich neprirodzenosti, niekedy až nelogického trhania území, ktoré nielen historicky, ale aj prírodne a prirodzene po stáročia predstavovali celky. O prežívaní historických regiónov (stolíc) vo vedomí obyvateľstva najlepšie svedčí, a to aj viac ako 80 rokov po ich úradnom zrušení, regionálne povedomie, s výnimkou juhozápadného Slovenska mimoriadne silné. Napríklad Turiec, Orava, Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín, Gemer."
Čo slová "župy", "župan"? Akého pôvodu sú? Niektorí si stále myslia, že maďarského.
"Ľudia a, žiaľ, ani poprední politici nevedia o skutočnom pôvode týchto slov takmer nič. To je živý obraz doslova biedneho povedomia Slovákov o vlastných dejinách. V maďarčine neexistovali a ani dnes neexistujú výrazy 'župa, župan', ale iba slová 'ispán, vármegye, megye'. Slovo 'župan' zaviedli do používania štúrovci v 40. rokoch 19. storočia."
(joč)
