BRATISLAVA - Namiesto VÚC, teda vyšších územných celkov, či samosprávnych krajov možno budeme mať opäť župy a ich predsedovia sa aj oficiálne stanú županmi. Po zmene volajú sami "župani". Zákon, na návrhu ktorého sa podieľajú, by mohol byť účinný od budúceho roka.
"Predsedov je veľa. Ľudia v tom majú zmätok, nevedia nám prísť na meno," hovorí predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Štefan Štefanec. "Slovo 'župan' sa nielen medzi občanmi, ale aj v médiách, používa čoraz viac," dodáva hovorca trnavskej "župy" Ivan Krajčovič.
Zmeniť terminológiu podľa Krajčoviča treba preto, že ľudia sa s dnešnými názvami, ako aj s tým, čo znamenajú, slabo stotožnili. "Regióny boli pripravené spôsobom, ktorý nerešpektoval historické hranice," upozorňuje.
Sociológ Ľubomír Falťan o väčšom prínose zmeny pochybuje. Stotožnenie sa s územnosprávnou jednotkou podľa neho nezávisí od jej názvu, ale od stability a od toho, do akej miery dokáže uspokojovať potreby svojho obyvateľstva. "To pomáha k vytváraniu aj emocionálnych väzieb k územiu."
Splnomocnenec vlády pre decentralizáciu Viktor Nižňanský si však myslí, že správna terminológia "jednoznačne prispieva" k stotožneniu sa občana s územím, tak ako aj vymedzenie územia.
Na zmenu hraníc samosprávnych krajov však zjavne nie je vôľa. Podľa Štefanca by to nebolo vhodné. Tvrdí, že preto, aby bolo možné čerpať peniaze z eurofondov, sa "vucky", naopak, musia spájať. Nedalo by sa to podľa neho aj preto, že "my už máme majetok, bolo by ho nutné rozdeliť". Ani prešovský "vicežupan" Rudolf Horváth nie je presvedčený, že by návrat k prirodzeným regiónom prospel. "Súčasná generácia o historickom delení veľa nevie."
V nedávnej minulosti sa objavilo niekoľko návrhov na regionálne usporiadanie. Už začiatkom 90. rokov bol v hre takzvaný župný variant, ktorý hovoril o 16 regiónoch (15 + Bratislava). Tretia Mečiarova vláda zasa pretlačila osem krajov, ktoré však ešte nemali samosprávu. Prvá Dzurindova vláda navrhla 12 VÚC, no parlament - aj s pomocou ľavicovej časti vládnej koalície - ich uzákonil 8, v hraniciach, ktoré presadila Mečiarova vláda. Nepresadila sa ani SMK s návrhom na vznik Komárňanskej župy.
Hoci každá z terajších vládnych strán pred voľbami zmenu regionálneho usporiadania avizovala, dosiaľ sa to nestalo. Dnes sa hovorí len o uzákonení mesta Bratislava (bez okolitých okresov) ako samostatnej župy.
"Dávnejšie navrhovaných 16 regiónov by predstavovalo prirodzenejšie celky," myslí si sociológ Vladimír Krivý. Práve "neprirodzenosť" administratívnych regiónov má byť príčinou toho, že ľudia sa s nimi nestotožnili. Podľa Falťana sa však to, čo bolo prirodzené, v 20. storočí rozbilo, keď sa územnosprávne členenie často menilo.
