BRATISLAVA - Smerom od západu na východ Slovenska stúpa frustrácia obyvateľov. Na jednej strane prevažujúce vedomie lepších možností u obyvateľov Bratislavského kraja a na druhej takmer maximálna deprivácia obyvateľov východného Slovenska - Prešovského a Košického kraja, odrážajú objektívne regionálne rozdiely. Napríklad miera nezamestnanosti v 3. kvartáli 2004 v Bratislavskom kraji bola 3,7 percenta a v Košickom kraji 19,7 percenta, priemerná výška mesačnej mzdy bola v 1. až 3. kvartáli 2004 v Bratislavskom kraji 20 168 korún, kým v Prešovskom kraji 11 829 korún. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave, ktorý uskutočnil od 12. do 22. novembra. Zber údajov zabezpečila agentúra Focus, vzorku tvorilo 1 277 respondentov vo veku nad 18 rokov.
Rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov jednotlivých regiónov, ako aj medzi obyvateľmi dedín a miest, vnímajú ľudia na Slovensku citlivo. Pokiaľ ide o regionálne rozdiely, na celoslovenskej úrovni konštatuje horšie postavenie a šance obyvateľov svojho kraja v porovnaní s priemerom Slovenska 58 percent oslovených, rovnaké šance 25 percent a lepšie šance 15 percent. V roku 2004 sa prehĺbili rozdiely vo vnímaní situácie medzi obyvateľmi jednotlivých krajov - kým v Bratislavskom a Žilinskom kraji pribudli ľudia s priaznivejším pohľadom na situáciu vo svojom regióne, medzi obyvateľmi Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja sa zvýšil pocit znevýhodnenia. Veľmi citlivo ľudia vnímajú aj rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov dedín a miest. Výrazne prevažuje názor, že vidiečania sú na tom horšie (73 %). Iba 18 percent respondentov konštatuje rovnaké postavenie obyvateľov dedín a miest a ďalších osem percent lepšie postavenie obyvateľov dedín.
Oproti minulému roku sa vnímanie vidieka ako horšieho miesta pre život o čosi zvýraznilo. Znevýhodnenie ľudí žijúcich na dedine najväčšmi zdôrazňujú obyvatelia malých obcí, najmä Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja.
(sita)
