V časoch postmoderných experimentov na jednej strane a komerčných výplodov na strane druhej sa čitateľ doslova poteší knihe, ktorá ho od prvej strany zabáva, rozosmeje i rozľútostí. Zaujme teda svojou "normálnosťou" bez snahy vykonštruovať čosi nové, iné, prekvapujúce. Kniha nevyužíva počítačovú či internetovú slovnú zásobu, nie je frivolná, ani "sexy", netvári sa ignorantsky k čitateľovi, ale ani velikášsky.
A hlavné prekvapenie - nejde o preklad, ale o slovenskú pôvodinu. Autor síce býva v Prahe, ale navštevuje pravidelne Bratislavu. Už je jasné, že ide o starého známeho Ľubomíra Feldeka. Poznajúc Feldekovu poetiku, natískala sa otázka, čo s ňou urobil pražský pobyt. Na pohľad nič, respektíve ju vylepšil (teda tú poetiku) o veľkorysejší vzťah k životu.
Ide o čítanie na jedno posedenie. Zaujme svojím formátom a spôsobom ilustrácie, pripomínajúcim napoly rozprávkovú knižku, napoly starožitnosť. Vizáž knihy má na svedomí Miroslav Cipár svojimi ilustráciami a úpravou fotografií, ktoré spolu vytvárajú vizuálnu rozprávku o dvoch krásnych ľuďoch. Grafická úprava a kompozícia - nebyť hustého riadkovania - tiež pôsobí rozprávkovo, lebo sa striedajú prozaické texty s poetickými, dlhé s krátkymi, veselé so smutnejšími, ale aj tie napokon vždy "rozveselí" pointa, zvyčajne z úst pani Oľgy, pretože - ako inak - je to kniha o nej, a tak trošku aj o samotnom autorovi. Ťažko však možno Feldekovu knihu považovať za prísnu autobiografiu.
Autor cez svoju ženu a sekundárne aj cez seba hľadí na dobu, ktorá ho urobila básnikom, spisovateľom, dramatikom, politikom. Nedíva sa však očami nenávistnými, ale "nadhľadovými", zaraďujúc každý osobný zážitok do širšieho časového kontextu, čím každá udalosť získava celkom inú podobu, iný význam. Feldek síce neodpúšťa, nezabúda, ale nenávisť v jeho slovách nehľadajte. Vystriedal ju humorný, miestami ironický tón, nachádzajúci na každom zle jeho dobrú stránku (keby ho pani Oľga neprinútila upratať časopisy, nebol by uvažoval o nekonečne).
Komplexný pohľad na seba, svoju ženu i dobu dosiahol striedaním a pestrosťou žánrových komponentov knihy. Okrem vlastných básní, rozprávok, nekrológov a spomienok začlenil do knihy aj texty svojej ženy (Ako sa píše životopis?) i spoločnú prácu (Svet je aj inde), pričom to čitateľ nepociťuje ako rušivý prvok. Oľgin svojrázny, zemitý humor uzemňuje básnický rozlet Feldekovej fantázie. Čitateľ sa s Feldekovcami ani chvíľu nenudí. Všetky žánre, podžánre, druhy, formy však prežaruje jediný silný lúč, leitmotív, je to láska dvoch rovnocenných partnerov k sebe, k svetu, k ľuďom a všeľudským hodnotám.
Ľubomír Feldek a jeho žena Oľga patria do vymierajúceho druhu zvaného dobrý človek. Ich texty neurážajú, je v nich dosť sebairónie i sebapoznania, triezvy úsudok a nadhľad nad realitou, ktorý nešokuje, ale zabáva. Veď, čo je každé ľudské utrpenie či sklamanie v porovnaní s nekonečnom?
Autor: MARTA ŽILKOVÁ(Autorka je literárna kritička)
