i suverénne.

Až na úvodný polčas s Azerbajdžanom, keď sa im na ruky lepila nervozita, pôsobili sebavedomým dojmom, ktorý podporili aj výsledkami. Už po druhom súboji s Holandskom mali istotu postupu do druhej fázy a mohli si naplno vychutnať finálový súboj skupiny s domácim Poľskom.

Málokto čakal, že po problémoch so zostavou budú naši schopní čeliť súperovi, ktorý je prešpikovaný legionármi z najkvalitnejšej ligy na svete - nemeckej bundesligy. Aj reprezentačný tréner Peter Hatalčík, hoci sa Poľska nebál, bol príjemne prekvapený naším trojgólovým víťazstvom (31:28). "S tým som veru pred odchodom nepočítal. Korunovali sme tak radomský turnaj tým najkrajším spôsobom," tešil sa.

Poliaci, na rozdiel od nás, hrali na poslednom európskom i svetovom šampionáte. Majú viac skúseností, no ani domáce prostredie ich k "povinnému" víťazstvu nad skvele brániacimi Slovákmi nedotlačilo. Dvojnásobne teší spôsob, akým Hatalčíkov kolektív triumfoval. Ani premárnený desaťgólový náskok (z 11:1 v 15. min bolo dvanásť minút pred koncom 21:24) ich nezložil na kolená. Mnohí by v takom prípade rezignovali. Súčasnému kolektívu stačil jeden oddychový čas a slovenský motor sa znovu rozbehol.

Bogdan Wenta musel uznať, že vyhral lepší tím. "Imponuje mi, že sme sa ani za nepriaznivého stavu nezložili. Len čo sme však viedli, zvoľnili sme, a to sa nám vypomstilo," povzdychol si 44-ročný skúsený poľský tréner a bývalý výborný reprezentant.

Z hľadiska nasadenia nám postup z prvého miesta neprinesie žiadnu výhodu, no hráčom dodal chuť pred rozhodujúcimi súbojmi v druhej fáze. "Určite si budeme viac veriť. Pre nás to vlastne už bola príprava na play off," hovorí Stanislav Demovič z druholigového nemeckého Stralsunderu.

Psychický doping sa hráčom určite zíde, veď v nedeľu 6. februára im na záver MS v Tunisku vyžrebujú do play off určite ťažkého súpera. V nasadenej desiatke už niet slabého. "Nechám to na osud. Len by som sa rád vyhol Francúzom či Španielom. Tí sú len veľmi ťažko zdolateľní. V Poľsku sme však ukázali, že vieme hrať aj so silnými a hráči majú charakter. To je príjemné zistenie," vraví Hatalčík.

Počas troch dní radomského turnaja zamrzelo jediné. Že si šéf slovenskej hádzanej Pavol Derfényi, ktorý v Radome s výpravou bol, nenašiel po rozhodujúcom zápase s Holandskom čas zájsť na chvíľu do šatne a zablahoželať hráčom k postupu. Aj trénerovi podával ruku až na druhý deň. Či už bol samotný postup povinnosťou, alebo nie, patrilo sa.

RASTISLAV HRÍBIK