Chorvátsko má staronového prezidenta. V druhom kole prezidentských volieb vyhral presvedčivo Stipe Mesič. Ďalších 5 rokov v úrade mu odobrilo 66 percent voličov. Vládna kandidátka Jadranka Kosorová získala 34 percent. K urnám prišlo 51 percent voličov.

Mesič vyhral už v prvom kole, keď mu do zvolenia chýbalo necelé percento hlasov a skončil tesne pod potrebnou nadpolovičnou väčšinou. Jeho najväčšou prioritou je vstup Chorvátska do Európskej únie. Ten by mohol ešte ako hlava štátu stihnúť v roku 2009.

Brusel začne prístupové rozhovory s Chorvátskom v polovici marca tohto roku. Jednou z podmienok je však spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, v čom Záhreb trochu pokrivkáva. Tribunál v Haagu okrem iného požaduje dolapenie a vydanie generála Ante Gotovinu. Ten sa tesne pred voľbami vyjadril, že sa vzdá, ak ho budú súdiť doma.

"Mesič musí vo svojom inauguračnom prejave zvýrazniť dôležitosť úplnej spolupráce s tribunálom a naďalej trvať na dolapení Gotovinu. Neúspech môže spôsobiť ohrozenie začiatku rozhovorov," napísal včera chorvátsky denník Jutarnji list, ktorý podčiarkol aj nevyhnutnosť spolupráce medzi konzervatívnym premiérom a liberálnym prezidentom.

"Dnes Chorvátsko postúpilo veľkými krokmi smerom k Európe. Teraz musíme byť jednotní," povedal sedemdesiatročný prezident vo víťaznej reči.

V zahraničí je vnímaný ako protiváha pravicovo-centristickej vlády Iva Sanadera, ktorá je pri moci od jesene 2003. "Spolupracovali sme dobre v minulosti, budeme spolupracovať aj v budúcnosti," povedal ešte pred zverejnením oficiálnych výsledkov premiér Sanader. Na zvolenie ženy prezidentky podľa neho asi ešte Chorvátsko nedozrelo.

Kosorová, ktorá je Sanaderovou vicepremiérkou, sa mu poďakovala za odvahu, že do volieb nasadil ženskú kandidátku. Vyzdvihla fakt, že na rozdiel od Mesiča ju namiesto desiatich strán podporovala len jej domovská strana Chorvátske demokratické spoločenstvo. Z prvého kola postúpila najmä vďaka nacionalisticky orientovaným zahraničným Chorvátom.

Staronovému prezidentovi Mesičovi sa za prvé volebné obdobie podarilo vylepšiť obraz krajiny v zahraničí. K moci sa dostal po autoritárskej vláde prezidenta Franja Tudjmana, ktorá dostala Záhreb do medzinárodnej izolácie.

Mesičov poradca pre zahraničnú politiku Iviac Mastruko povedal agentúre Reuters, že jeho zvolenie je dobrou správou pre Európu. "Mesič garantuje kontinuitu, čo sa týka dobrých vzťahov s Balkánskymi susedmi, Európskou úniou aj vojnovým tribunálom."

Autor: MIREK TÓDA