Jeden z iniciátorov petičnej akcie na záchranu futbalového Slovana, poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva JOZEF AUGUSTÍN pochádza z Igramu. Keď sa narodil, bola to dedinka približne so šesťsto dušami. Na fanúšikovskej futbalovej mape bola táto oblasť, s dávkou zveličenia, pásmom Gazy medzi priaznivcami Slovana a Trnavy.

Štyridsaťdeväťročný strojný inžinier so špecializáciou ekonomika a riadenie priemyslu s úsmevom spomína, že pomer síl bol takmer presne pol na pol, hoci do Igramu je z hlavného mesta 32 kilometrov a z malého Ríma necelých dvadsať. On patril po otcovi do belasého tábora. Už dvadsaťdva rokov žije v Bratislave a dvanásť sa aktívne zaujíma o dianie v klube. Tvrdí, že dávnejšie šípil možný pád, lebo metódy vedenia neboli dostatočne transparentné.

Tiež si s dávkou nostalgie spomenul napríklad na zápas v Trnave v šesťdesiatom ôsmom, kde stál asi 15 metrov od miesta, kde sa po góle slovanistu Laca Módera roztrhla bariéra pod tlakom natrieskaného hľadiska. V pamäti si vybavuje zápas na jar v sedemdesiatom druhom na Tehelnom poli pred 45-tisíc divákmi 2:2, ktorý sa premenil na geniálny strelecký súboj Adamca a Jokla.

V Igrame sa v krčme občas pohádali, fanúšik Slovana mohol v Trnave v tých časoch schytať trebárs aj facku. Prekáračky sa vždy končili kamarátstvom, priaznivci sa v konečnom dôsledku rešpektovali.

Boli časy. Sú časy.

Slovanista nestojí pred možnou fackou, ale pred vážnou hrozbou, že jeho klub nebude. A to je už rana ako hrom. S Jozefom Augustínom sme sa zhovárali aj na tému, ako tejto veľkej hrozbe zabrániť. Bratislavský poslanec už v decembri 2003 upozorňoval na akútnu potrebu začať Slovan liečiť.

Čo si myslíte o vyhláseniach predsedu predstavenstva ŠK Slovan, a. s., Eugena Ciráka o spokojnosti, že ostatné kluby majú záujem o mladých odchovancov klubu, čím vlastne podporil politiku rozpredaja kádra Bratislavčanov, a o jeho odvážnych rečiach o prvej lige, futbalovej Európe, hoci sa Slovan potápa?

"Pán Cirák má svoj názor, škoda, že s ním nevystúpil už vtedy, keď prišiel do Slovana. Chlapcov tam vychovávali od šiestich rokov k odvahe, túžbe napĺňať si sny po víťazstvách. Starší i mladší dorastenci suverénne vyhrali ligu, ale mnohí z nich sú už preč. Odchody ďalších ôsmich sú priam isté. Vyhlásenia typu prvá liga a Európa sú podľa môjho názoru v poriadku, v každej inštitúcii si treba klásť smelé ciele. Slovan vzhľadom na slávnu minulosť v prípade úspešnej realizácie predaja ani iné mať nemôže. Pán Cirák je odborník vo svojom fachu, o ňom nepochybujem."

Mohol Slovan akceptovať ponuku SFZ, aj keď suma nebola taká výhodná?

"Tak ako v každom obchode, aj tu je dôležitý čas. Každý tovar sa postupom času znehodnocuje, takže týmto krokom Slovan určite stratil. Prirovnávam to k predaju skvelého koňa, ktorý sa stále odkladá. Šampión celkom prirodzene starne, stráca sily a napokon zápasíte s problémom, či ten bývalý líder dostihových dráh vôbec dožije."

Ako dlho ešte môže trvať táto patová situácia?

"Slovan mal svoje problémy vyriešiť už dávno. Horizont problémov, za ktorý sa Slovan potrebuje dostať, sa veľmi rýchlo približuje. Môže zrazu naraziť na stenu, cez ktorú sa nebude dať prejsť. Keby klub predali pred dvoma-troma mesiacmi, stihol by sa minimálne skonsolidovať a pripraviť na jarnú časť druhej ligy. V ďalšom ročníku by potom azda mohol reálne premýšľať o postupe. Dnes však trénuje trinásť hráčov vrátane brankára. S tým sa nedá hrať ani piata či šiesta liga. V B-mužstve je k dispozícii takisto len zopár hráčov, takže ani kumulácia hráčov z oboch mužstiev nepostačí na zvládnutie jarnej časti druhej ligy. Na trhu navyše ostali len hráči, ktorí sú bez zmlúv, resp. ktorí nemajú hodnotu, dobrých už rozpredali. Slovan má navyše arbitrážnou komisiou zakázané nákupy. Pätnásť mládežníckych tímov sa prezlieka v priestoroch bez vykurovania a vody. Nechcem uraziť žiadnu krajinu, ale takúto situáciu by dlhodobo nezvládlo ani mongolské družstvo z púšte Gobi."

Máte pocit, že Slovensko ešte vníma Slovan ako hrdú značku?

"Isteže. Nielen Slovensko. Nedávno som sa vrátil z Nemecka. Kdekoľvek spomeniete meno Slovan, ľudia reagujú s rešpektom. Samozrejme, ani zďaleka nevedia, čo sa v bývalom slávnom klube deje. Každý si myslí, že Slovan je tým pravým Slovanom naďalej. Každý hráč, ktorý príde do zahraničia zo Slovana, je mnohokrát zaujímavejší než z hociktorého iného nášho tímu. Týmto nechcem nikoho uraziť, lebo si vážim prácu funkcionárov v každom klube."

Popri úspechoch reprezentácie nezapadá do stavu domácej futbalovej hrôzy len Slovan. Košice už nie sú, tradičné bašty v československej lige - Prešov, Nitra sú v druhej lige. V zlej situácii je Inter, ani Trnava nie je zďaleka tým, čím bola. Hovorili ste s predstaviteľmi Slovenského futbalového zväzu aj v takýchto širších súvislostiach?

"Pri zmene na akciové spoločnosti prechádzajú kluby existenčným očistcom. Je ťažké zvládnuť náročnú ekonomickú situáciu, ale mnohí to dokázali. Napríklad v Žiline či v Dubnici. V Slovane to tak nie je. Spolupráca tých, ktorí vychovávajú mladých, a tých, ktorí vedú prvé mužstvo, bola nedostačujúca. Rozpredané mladé talenty či už do zahraničia, alebo do iných klubov na Slovensku navyše nepriniesli adekvátny finančný efekt do pokladnice Slovana."

Aký je váš názor, prípadne bratislavského magistrátu na spojenie Slovana a Interu?

"Je to teoretická záležitosť, ale aj s týmto treba počítať. Samozrejme, je to krajné riešenie. Skúste sa však opýtať rádových interistov či slovanistov, čo na to povedia? Pre nich to absolútne neprichádza do úvahy. Veď Bratislava je dosť veľká na to, aby uživila tieto tradičné kluby. Inter aj Slovan ročne vychovávajú okolo štyristo detí. Potreba i potenciál sponzorov sú vysoké, ale do športu sa priveľmi neponáhľajú. Treba im vyjsť viac v ústrety, potrebujú dve veci - aby videli športové napredovanie a dôveru voči partnerom. Vzťahy v Slovane sú však riadne naštrbené, sponzori logicky chýbajú. Veď na štadióne sú dve-tri reklamné tabule, ktoré vlastne slúžia ako splácanie dlhov Slovana voči týmto partnerom."

Prečo sa mesto do problémov v Slovane nevložilo skôr?

"V decembri 2003 som na mestskom zastupiteľstve začal iniciovať, aby mesto vstúpilo do Slovana. V máji to poslanci schválili, všetci ho však chceme čistý. Keď bol Slovan na tom dobre, tváril sa, že mesto nepotrebuje. Mesto v prvom rade musí chrániť svoj majetok, nesmieme zradiť obyvateľov Bratislavy. Musí financovať mnohé iné aktivity, odvyklo si starať sa o súkromné akciové spoločnosti. Môžem citovať slová primátora Andreja Ďurkovského, keď v novembri predaj Slovana opäť stroskotal. Oprávnene sa pýtal, čo vlastne Slovan chce, veď ak má úžasné problémy a je v kríze, jediný, kto sa preň niečo pokúša urobiť, je práve mesto. Navyše, nik zo Slovana neprišiel za primátorom osobne a nepožiadal o pomoc. Ani osobne, ani listom."

Keby všetko skoro veľmi dobre dopadlo, budete sa chcieť vrátiť k minulosti, vysvetliť ju? Alebo urobíte hrubú čiaru?

"Všetko, čo sa udialo na Slovane a čo sa týka ekonomiky, je predmetom vyšetrovania polície. Pokiaľ prídu k takým záverom, že celá záležitosť pôjde na súd, minulosť by tak dokázali vyriešiť oni. Záver v každom prípade spraví daňová kontrola. My nemáme v rukách žiadne dokumenty. Náš prípravný výbor a celé občianske združenie sa zameriava na to, aby sa Slovan začal ozdravovať."

Dokedy podľa vás odolajú sebecké motívy vedenia Slovana pred vašou snahou a vôľou celej futbalovej verejnosti dostať klub do správnych rúk?

"Pokiaľ bude verejný tlak taký malý ako doteraz, vydržia ešte dlho."