y. Dokonca mám silný pocit, že Slovan obetoval pre vyšší cieľ i zisk domáceho titulu do tretice v rade."
Tréner československých majstrov Európy 1976 Václav Ježek (Vengloš bol jeho asistent) na tlačovej besede v Belehrade po finálovom víťazstve nad Spolkovou republikou Nemecko.
Dnes stojí najslávnejší slovenský futbalový klub ovenčený ôsmimi titulmi majstra Československa, štyrmi slovenskými a víťazstvom v prestížnom európskom Pohári víťazov pohárov v roku 1969 na pokraji krachu. V súčasnosti sa zmobilizovala z iniciatívy bratislavského mestského zastupiteľstva sila, schopná oslobodiť belasých z najhoršieho. So súčasným vedením Slovana však, žiaľ, vedie zákopovú vojnu, hoci "vojaci", našťastie, pomaly z úkrytu začínajú vychádzať. Ich cieľom, je konečne dosiahnuť, aby sa Slovan seriózne predal.
Belasí v rokoch 1974 a 1975 zvíťazili v československej lige, bol to ich šiesty a siedmy titul v poradí. V druhom prípade sa o prvenstve rozhodovalo priamo v bratislavskom derby na štadióne Interu na Pasienkoch. Slovanu stačila remíza, ale zvíťazil pred 27-tisíc divákmi (viac sa na štadión jednoducho nezmestilo) 4:2.
Redaktor špecializovaného týždenníka Gól, vychádzajúceho v Prahe, Josef Pondělík nebol práve prívržencom Slovákov. Duel však označil za najlepší klubový zápas všetkých čias na území Československa.
V Belehrade o rok nastúpilo vo finále ME v základnej zostave šesť slovanistov: Pivarník, Ondruš, Jozef Čapkovič, Gögh, Masný a Švehlík. V lige bol druhý, o bod za Ostravou.
V minulosti platilo okrídlené, ale nie falošné: "Ponuka Slovana sa neodmieta." V päťdesiatych rokoch ju vyslovili Hlohovčan Michal Vičan, Žilinčan Emil Pažický, Ružomberčan Jozef Vengloš i Pražan Viliam Schrojf. O desaťročie ju zdôraznili Ján Popluhár z Bernolákova, Anton Urban z Kysaku, Alexander Horváth zo Žiliny, Karol Jokl z Partizánskeho, ešte neskôr Košičania Ján Pivarník a Dušan Galis, Dušan Tittel z Dolného Kubína. Naposledy sa takto lichotivo k Bratislavčanom prihlásil v roku 1998 mladý ambiciózny tréner Stanislav Griga. S tímom získal ihneď slovenský titul a Slovan ho bez vysvetlenia a pocty vyhodil.
Odchovanec Slovana Róbert Vittek nič vyhlasovať nemusel, je odchovancom Slovana. Bratislavčania s ním kšeftovali ako na podradnom tureckom trhu. Na jar 2004 konečne odišiel do Norimbergu. Koncom roka 2003 však predsa prehovoril: "Pevne verím, že za Slovan už hrať nebudem." Až zamrazilo, a na vine iste nebol Vittek.
Slovanistický horor sa dotýka klubu, mesta i Slovenska. Môžeme si pomôcť trpkým vtipkovaním. Na Slovan sa vždy chcel každý vytiahnuť. Fanúšikom z ligových miest republiky iste chýba, že si nemôžu škodoradostne, hoci vulgárne, zaskandovať: "Eškááá Slovan, s...... Bratislava." Pokrik síce na slušné tribúny nepatrí, ale divák, s prepáčením napríklad v Púchove, si zaň ťažko nájde rovnocenný objekt.
