Posledné týždne sa na internet kúsok po kúsku snažím dostať kompletné dielo nášho najväčšieho básnika. Nerobím si preto veľké zásluhy, len mám pocit, že ak niekto konečne nezakročí, nasledujúca generácia bude ešte viac hluchá a slepá, ako sme my. Dlho som sa domnieval, že k Hviezdoslavovej digitalizácii stačí veľa času, chuti, a potom už iba skener a softvér rozoznávajúci písmo. Mýlil som sa. Týmto prosím o pomoc každého, kto necháva doma Hviezdoslava zapadať prachom.
Digitalizovať Hviezdoslava znamená prehrabávať sa v knihách z tridsiatych rokov, nútiť softvér rozoznávať písmo na zažltnutých starých stránkach, celé hodiny čítať rozpoznané texty a hľadať v nich chyby. Je to úloha zodpovedná, ale ilúzie si nerobím - dnes sa rodí generácia, ktorá Hviezdoslava nikdy nedocení.
Bývalý herec a minister kultúry pokojne hovorí o preklade Hviezdoslava do slovenčiny, kdečo som počul o tom, že Hviezdoslav je Maďar, a preto mu my Slováci nerozumieme. Je to trápne a smutné.
Momentálne dokončujem prvý diel Letorostov, uverejnil som už niečo z kratšej epiky, viac samostatných básni a Krvavé sonety, ktoré už niekto dostal na internet. Chcem začať tým, čo ľudia poznajú - začnem Hájnikovou ženou a pustím sa do Eža Vlkolinského.
Priatelia mi zhľadúvajú a nosia staré zažltnuté knihy z tridsiatych a päťdesiatych rokov. Prehľadávam antikvariáty, no väčšinu kníh, ktoré digitalizujem, si musím požičiavať z knižnice, potom ich po mesiaci vracať a opäť si ich požičiavať. Ak preto máte doma akýkoľvek nepoužívaný zväzok Hviezdoslava (najmä básnické zbierky, ale aj epické skladby), prosím, ozvite sa mi na môj e-mail. Dohodneme sa na prijateľnej cene. Vy budete radi, že kniha niekomu poslúžila, mne zase umožní trochu pomôcť budúcnosti čítania Hviezdoslava.
