Lucia Hurajová. FOTO - DIVADELNÝ ÚSTAV
Hre s podtitulom Soap opera pre tri hystérie a dídžeja ťažko možno vyčítať ukričanosť či povrchnosť - to všetko má totiž hra enfant terrible súčasnej nemeckej drámy doslovne v popise práce. René Pollesch píše zásadne príliš veľa slov. Tentoraz ich dal do úst trom hysterickým ženám, citovým bezdomovkyniam, teleworkovým pracovníčkam, obyvateľkám citových hotelov a slumov webpriestoru. Vlastne to ani nie sú živé osoby, teda nie pravé divadelné postavy, skôr súhrn fráz na danú tému. Katka Krátka a jej kamarátky sú predstaviteľky troch nekoncepčných konceptov života, ženy, ktoré by nerady svoj "život na plné obrátky" zmeškali pre prípad, že by im raz došlo, čo to je. Zatiaľ chápu len to, že peniaze sú dobré, lebo sa nimi dá jednoducho vykázať strata i zisk a zároveň nanič, lebo si kupujeme veci, ktoré nás vôbec nemilujú. Hra sa končí textom písaným samými veľkými písmenami, akousi súťažou v ziapaní. Zvuk sa má celkom osamostatňovať od akcie - akoby to bol zlý dabing života, akoby to bol len jeden nekonečný prúd reklamy či teleshoping. Zúfalstvo vyzerá najlepšie naživo, zaznie v hre.
René Pollesch naschvál nedodržiava klasické divadelné schémy, jeho slovník je až priveľmi aktuálny, o sekundu predbiehajúci slovenskú skutočnosť. Niežeby sme u nás s citovým vyprázdnením nemali vlastné skúsenosti, formálne však naberá predsa len trochu iné znaky. Aj preto je bulletin zároveň slovníčkom výrazov ako cybercash či autokino.
Prekladateľ každého textu založeného na miestnych referenciách má na výber, či bude prekladať slová, alebo celé kontexty. Prekladateľ a režisér Ján Šimko sa rozhodol pre slovenské súradnice. Z Heidi Hoh sme tak dostali Katku Krátku, Tatry fungujú ako gýčová tapetová kulisa namiesto L.A. Tá najdôležitejšia otázka v takom prípade je, či Heidi, ktorá sníva o surfovaní, a Katka, ktorá sa presťahovala do Tatier kvôli lezeniu, je jedna a tá istá osoba. Tatry či Los Angeles, máme to nakoniec jedno, podobná špecifická produkcia bude pri tom či inom rozhodnutí zvádzať márny boj medzi autentickejším a povedomejším.
Napriek cielenej oslave hystérie patria pasáže, v ktorých herečky túto parketu opúšťajú v prospech lepšej vypointovanosti a prekvapeniu, k tým podarenejším. Lucia Hurajová pôsobila z trojice herečiek o niečo skúsenejšie a vyrovnanejšie ako jej kolegyne Romana Maliti a Petra Polnišová.
Produkcia mladého tímu je pokusom pomenovať isté limity divadla i života, pracovným produktom vhodným pre daný priestor, čas i štúdiového diváka.
Divadelné oddelenie o. z. a Divadelný ústav m René Pollesch: Katka Krátka tu už nepracuje m Preklad a réžia: Ján Šimko m Dramaturgia: Jozef Koleják m Výprava: Jerguš Opršal m Produkcia: Katarína Kmecová m Hrajú: Lucia Hurajová, Romana Maliti, Petra Polnišová m Premiéra 12. januára 2005 v Štúdiu 12.
