
Miroslav Haviar.
ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
Priemerná dĺžka života slovenskej populácie je približne o 10 rokov nižšia ako vo vyspelých krajinách. Fyzická zdatnosť brancov klesá. U dosť veľkej časti mládeže sa rozšírilo používanie drog. Jednou z nutných podmienok na zlepšenie tohto nelichotivého stavu v našej, predovšetkým mladej populácii je nepochybne zvýšenie pohybových aktivít. Určite najväčšiu úlohu, okrem návykov získaných v domácej výchove, hrá v tejto oblasti škola. Okrem aktivity učiteľov telesnej výchovy sú jedným z motivačných podnetov na zvýšenie pohybových aktivít v mladosti aj pozitívne príklady vrcholových športovcov.
Ďaleko od svetového trendu
Na vysokých školách sa väčšina telesnej výchovy vyučuje na báze dobrovoľnosti. Veľmi veľa závisí od postoja katedier telesnej výchovy a od aktivity jednotlivých asistentov. Mnohé popredné svetové univerzity športovanie všemožne podporujú. Starostlivosť venujú telovýchovným zariadeniam, školským športovým družstvám, ale tiež špičkovým športov- com. Určite dobre vedia, že táto podpora nie je samoúčelná.
Na to, aby sa niekto v dnešnom vrcholovom športe presadil, už nestačí len trénovať od rána do večera. Je na to potrebné zvládnuť súhru mnohých, tzv. podporných okolností. Túto komplexnú úlohu spravidla zvládajú jedinci vybavení nadpriemernou inteligenciou. To, že štúdium popri špičkovom športovaní je možné zvládnuť, nám ukazujú mnohé prípady úspešných olympionikov. Z našich radov je pekným príkladom napríklad Martina Moravcová.
Mizerná podpora špičky
Na Slovensku máme strediská vrcholového športu zriadené pri troch ministerstvách – školstva, obrany a vnútra. Centrá majú vo svojej náplni starostlivosť o reprezentantov SR a o ostatných športovcov, v nich zaradených. V minulosti strediská koordinovala Komisia vrcholového športu pri ÚV ČSZTV, čím bolo zabezpečené jednotné riadenie v každom športovom odvetví.
Dnes to už dávno neplatí. Strediská, financované zo svojich rezortov, sa uberajú každé svojou cestou. To by nebolo až také hrozné, keby činnosť bola celoštátne koordinovaná a keby poskytovali svojim športovcom približne porovnateľné podmienky. A teraz sme sa dostali k jednému z koreňov problémov vysokoškolského športu. Nielen, že možnosti športovania študentov nie sú bohvieaké, ale aj podpora špičkových športovcov je mizerná. Ukazuje na to porovnanie minuloročných nákladov jednotlivých rezortov na svoje strediská. Pokiaľ rozpočet Armádneho športového klubu Dukla bol v minulom roku 113 mil. Sk, rozpočet Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR bol 44 mil. korún a rozpočet Centra akademického športu len 15 mil. Sk. Týmto číslam približne zodpovedajú aj podmienky, ktoré vie to-ktoré stredisko svojim športovcom vytvoriť.
Zo štátneho rozpočtu
V súčasnosti Ministerstvo obrany SR uvažuje o zrušení svojich stredísk AŠK Dukla. Centrum akademického športu je financované nedostatočne. Pritom v samej podstate všetky prostriedky na činnosť vrcholového športu idú zo štátneho rozpočtu. Zdá sa teda, že nadišiel čas na usporiadanie celého systému. Najefektívnejšou možnosťou sa javí financovanie celého vrcholového športu z ministerstva školstva. Ministerstvám obrany a vnútra by potom ostala v starostlivosti iba „vojenská stránka“ ich športových zariadení.
Okrem pozitívnych systémových zmien, koniec koncov zakotvených aj vo vládnom programe („úsilie o zavedenie jasných pravidiel pri podpore výkonnostného a vrcholového športu vrátane prehľadného systému financovania“), ktoré by po ozdravení podmienok mali prispieť k zvýšeniu vý- konnosti našich športovcov na svetových kolbištiach, by tiež význačnou mierou takéto riešenie prispelo aj k „pritiahnutiu“ viacerých popredných športovcov na vysokoškolskú pôdu a tým oživilo športové aktivity na tej-ktorej fakulte. Po ukončení svojej športovej kariéry by potom menej športovcov stálo pred dilemou, čo vlastne v ďalšom živote robiť. V Českej republike problém financovania a riadenia stredísk vyriešili veľmi podobným spôsobom a na výsledkoch ich športovcov sa to prejavilo pozitívne.
Autor: MIROSLAV HAVIAR(Autor je členom Výkonného výboru Slovenského olympijského výboru)