Podľa Európskej kozmickej agentúry bolo pristátie na povrchu Titanu hladké, pretože sonda naďalej vysielala signál i potom, čo uplynul čas jej voľného zostupu hustou atmosférou Titanu na troch padákoch.
"Keď sa budeme pozerať na nebo a uvidíme Titan, môžeme povedať: Boli sme tam, nechali sme tam svoju stopu," povedala Carolyn Porcová z európskeho vedeckého tímu. "Teším sa na ďalšie desaťročia výskumu. Toto je len začiatok."
Pracovníci pražskej Hvezdárne a planetária urobili model európskeho modulu Huygens. FOTO - ČTK
Sonda Huygens bola navrhnutá tak, aby v prípade mäkkého pristátia vysielala ešte najmenej tri minúty po dosadnutí, než sa jej vybijú batérie. Signál sa mal ozývať necelé tri hodiny - sonda ale vysielala viac než päť hodín. Podľa vedcov Huygens na Titane prežil najmenej 90 minút.
"Je to omnoho viac, než sme sa odvažovali hoci len snívať," povedal vedúci vedeckej sekcie agentúry David Southwood.
Hlavnou úlohou misie bolo počas dvaapolhodinového zostupu atmosférou Titanu odobrať vzorky a urobiť snímky. Vedci predpokladajú, že atmosféra sa bude podobať tej, ktorú mala Zem v časoch, keď sa na nej začínal tvoriť život.
