BRATISLAVA – Ministerstvo hospodárstva spochybňuje argumenty Slovnaftu, ktorý vyzval vládu prehodnotiť výsledok tendra o akcie Transpetrolu.

Podľa Ondreja Studenca z ministerstva hospodárstva, Slovnaft vnucuje vláde, čo vlastne nepotrebuje. „Nie je namieste spájať ponuku zásobníkov s integračnými záujmami Slovenska, ako to prezentuje Slovnaft. Európskej únii je jedno, či budeme mať ropu v zásobníkoch štátnych, súkromných, v inej krajine alebo dokonca na mori v tankeri. Zmenou vlastníctva prázdnych zásobníkov teda nespravíme ani krôčik smerom k integrácii do EÚ,“ skonštatoval.

Studenec spochybňuje aj Slovnaftom deklarovanú hodnotu zásobníkov 20 miliónov dolárov. „Je to vlastne taký malý zázrak, pretože trhová cena zásobníkov bola podľa materiálov poskytnutých vláde v roku 1997 takmer nulová. Boli v stave, keď ich bolo možné zlikvidovať alebo zmodernizovať za viac ako 300 miliónov korún. Zrazu, bez akýchkoľvek investícií ich niekto oceňuje na bezmála miliardu korún,“ skonštatoval Studenec. Zásobníky podľa neho Slovnaft ponúka zhruba za tú istú cenu, za akú získali privatizéri najväčšiu rafinériu v strednej Európe aj s pumpami Benzinolu a zásobníkmi.

Slovintegra, ktorú založilo 19 manažérov Slovnaftu, získala v rafinérii 39 percent na základe zmluvy s FNM z roku 1995. Cena pre Slovintegru bola jedna miliarda korún, pričom trhová cena akcií bola v tom čase asi 6,4 miliardy korún.

Majoritu získala Slovintegra v Slovnafte v roku 1997, keď dokúpila ďalších 15 percent akcií za 385,4 milióna korún.

Podľa hovorcu Slovnaftu Ľubomíra Žitňana, vychádzalo ohodnotenie zásobníkov z odhadovanej sumy, ktorú by štát musel investovať, ak by chcel riešiť núdzové zásoby na vlastné náklady. „Prijatím našej ponuky by tak vláda ušetrila miliardu korún,“ tvrdí Žitňan. Zásobníky podľa neho Slovnaft udržiava a nie je pravda, že do nich neinvestoval.

„Svedčí o tom aj fakt, že v nich uskladňujeme ropu pre Štátne hmotné rezervy. Ministerskí úradníci odhadujú cenu zásobníkov bez toho, aby sa na ne čo i len prišli pozrieť. Ak štát neverí nášmu ohodnoteniu, môžeme prizvať nezávislú firmu,“ povedal Žitňan.

Ponuka Slovnaftu reagovala na požiadavku EÚ, ktorá vyžaduje núdzové zásoby ropy na 90 dní. Súčasné zásoby sú na 28 dní, podľa Žitňana by sa naplnením zásobníkov Slovnaftu, zvýšili o desať dní.

Privatizačná komisia ponuku Slovnaftu v celkovej sume 85,4 milióna dolárov neuznala. Ako víťaza vyhodnotila ruský Jukos s ponukou 74 miliónov dolárov.

Podľa ministerky privatizácie Márie Machovej, poradca Deloitte & Touche vopred informoval Slovnaft, že navýšenie ponúkanej ceny o vecné plnenie sa nezohľadní.

Slovnaft tvrdenie ministerky odmieta. „Ani poradca vlády, ani nikto z privatizačnej komisie jednoznačne nepotvrdil, že majetkový vklad sa nebude započítavať do ponúkanej ceny,“ uzavrel Žitňan.