Keď Taliban zničil v Bamijáne v marci dvetisíc rokov staré sochy Budhov, mnoho ľudí vo svete počulo prvýkrát o Talibane. Dnes je toto starobylé miesto, ktoré ležalo na trase Hodvábnej cesty, už známe. Jaskyne po budhistických mníchoch poskytujú úkryt utečencom.

„Toto je všetko, čo nám zostalo,“ hovorí Namatuláh a ukazuje na prikrývky a hrnce. Na jedenie majú už len do polovice plné vrecko zemiakov. Takýchto ľudí sú v Bamijáne tisíce.

Z hindukúšskych vrchov sa vracajú uzimení a vyhladovaní Hazarovia. Potomkov mongolských bojovníkov žije v okolí Bamijánu asi stotisíc.

„Toto je najchudobnejšie miesto, aké som v Afganistane videl,“ hovorí pracovník Červeného kríža Jukka Siegberg. Vie, čo hovorí, Afganistan navštevuje už ôsmy rok.

Hazari žili v jednoduchých príbytkoch z hlinených tehál. Talibovia považoval Hazarov za votrelcov. Pri etnických čistkách zabíjali ženy aj deti, ich domy vzbĺkli ako fakle. Zničených je podľa humanitárnych organizácií 90 percent ich obydlí. „Hlavnou politickou ideou Talibanu bolo, že Tadžici by mali žiť v Tadžikistane, Uzbeci v Uzbekistane a Hazari v hroboch,“ hovorí Karim Chalíli, vodca politickej strany Hazarov.

Humanitárna pomoc k nim musí doraziť čo najskôr, ešte predtým ako prístupové cesty zablokujú snehové záveje. Aby prežili v horách, museli predať domáce zvieratá. Teraz nemajú dostatok potravín ani paliva na kúrenie.

Cesta z Kábulu do Bamijánu trvá najmenej 12 hodín a už teraz je na nej ľad, sneh a bahno. V piatok sa jedno nákladné auto zrútilo 30-metrovým zrázom. Ľudia prežili, väčšina zásielky nie.

Červený kríž tvrdí, že pomoc je na ceste. Vysiela do Bamijánu lekársky tím, ktorý by mal obnoviť činnosť nemocnice. Tam bojuje zatiaľ márny boj osamotený lekár. Nemá elektrinu ani tečúcu vodu.

Svetový program pre výživu má začať ešte tento týždeň s distribúciou pšenice. Napriek tomu v zime budú ľudia zrejme zomierať. Nedostatok výživy a kvalitného bývania si vyžiada obete.

(reuters, mch)