V týchto dňoch sa do Afganistanu vracajú diplomati viacerých krajín. Včera svoje veľvyslanectvo otvorila jediná moslimská krajina v NATO - Turecko. Už predtým do Kábulu prišli Rusi, Briti, Francúzi, Nemci, či Taliani. Ich návrat nie je len symbolickým gestom, že krajina sa vracia po rokoch bojov a diktatúry Talibanu do normálu. Je to tiež signál, že svet sa o obnovu Afganistanu zaujíma a chce pomôcť prechodnej vláde Hamída Karzaja.

„Sme tu a sme tu, aby sme zostali,“ povedal špeciálny americký vyslanec James Dobbins.

Budova ambasády je dôkazom, že v Afganistane zastal pred dvanástimi rokmi čas. Včera vojaci námorníctva vytiahli na stožiar pred veľvyslanectvom presne tú istú vlajku, ktorú 30. januára 1989 narýchlo sťahovali, keď Kábul opúšťali poslední pracovníci americkej misie. Vtedy zmizli z Afganistanu takmer všetci diplomati. Končila sa sovietsko-afganská vojna a krajinu začala ničiť občianska vojna.

Už desať rokov predtým nemala Amerika v Afganistane veľvyslanca. Posledným ambasádorom tu bol Adolph Dubs. Toho však v roku 1979 uniesli islamskí radikáli. Afganské bezpečnostné jednotky sa ho pokúsili vyslobodiť, pri prestrelke však zomrel.

O opustenú budovu sa až do začiatku amerických náletov dobrovoľne starali Afganci, ktorí na ambasáde dovtedy pracovali.

Veľvyslanectvo za posledné roky utŕžilo viacero rán. Zasiahli ho rakety. Koncom septembra, len dva týždne pred začiatkom americkej akcie, na americký pozemok vtrhli zúriví Afganci. Strhli americký znak, podpálili búdku pre stráž a dve limuzíny, ktoré za budovou dvanásť rokov nerušene parkovali.

Napriek tomu zostala väčšina nepoškodená. Americkí vojaci, ktorí do budovy vstúpili ako prví, našli na stole dokumenty spred 12 rokov. V popolníku bola nedofajčená cigara a noviny s dátumom 30. januára 1989. Na poličkách podľa CNN zostali knihy, na stenách obrazy a nezmizol ani cenný porcelán.

„Akoby som sa dostal do stroja času,“ opísal situáciu agentúre Reuters seržant Robert Schmidt. (kos)