Alexander Veľký. Colin Farrell vo svojej prvej veľkej hlavnej postave v americkej megaprodukcii.
Alexander Veľký (Alexander), USA, 2004, 176 min o Scenár: Oliver Stone, Christopher Kyle, Leata Kalogridis o Réžia: Oliver Stone o Kamera: Rodrigo Pietro o Hudba: Vangelis o Hrajú: Colin Farrell, Antony Hopkins, Val Kilmer, Angelina Jolie, Connor Paolo, Jared Leto, Christopher Plummer
V škole to bolo jednoduché: Alexander Macedónsky bol mladým výbojným kráľom, dostal dobré vzdelanie a mal veľké plány. Podmanil si veľkú časť sveta a šíril grécku vzdelanosť. Do trochu hlbšieho čítania a pátrania sa musel pustiť ten, kto chcel vedieť, aké pri svojom postupe vpred používal stratégie, ako vyzeral svet, ktorý dobýjal a aké prekážky mu pri tom kládli otvorení i skrytí nepriatelia. A ak by si chcel ktosi vymodelovať obraz Alexandrovej osobnosti a jeho súkromného života, potreboval by k tomu ešte štipku fantázie.
Tú štipku fantázie mal aj režisér Oliver Stone, o macedónskom kráľovi si aj veľa prečítal, a tak si trúfol nakrútiť o ňom film. Veľkolepý - so slávnymi hercami, s bohatou výpravou a trojhodinový.
Aj režisér mal ambícií dosť
Colin Farrell dostal z jeho rúk postavu ctižiadostivú, nepoddajnú, spurnú, vodcovskú, a zároveň smutnú, nežnú a neistú. Jeho Alexander má veľké túžby, pre ktoré musí každý deň zas a znova zbierať odvahu. Odhodlanie raz oslabuje, raz posil-ňuje jeho boj s hlbokými traumami, vyrovnáva sa s tlakom matky a zradou otca. A súperí aj so svojimi najbližšími z vojenskej družiny, ktorá ho sprevádza na ceste po svete - nie všetci a nie vždy súhlasili s jeho ideálmi a chápali jeho sen, vyrovnať sa bájnemu hrdinovi Achillovi.
To, čo mal, Farrell zahral. A určite nie zle. Ak nami nakoniec Alexander Veľký výraznejšie nepohne, nebude to jeho chyba. Stoneov film nefunguje, lebo chcel priveľa. Mal veľa ambícií, ale veľa sa pri jeho písaní nerozmýšľalo.
Namiesto toho, aby sme v ňom nazreli, ako Alexander premyslel a zosnoval svoju úspešnú vojenskú stratégiu, musíme sa pozerať na obligátne krvavé bojové scény (našťastie len dve), ktoré nudia, lebo nie sú nijak výnimočne spracované. A namiesto toho, aby sme dostali čas kúsok z Alexandrovho života naozaj precítiť, sledujeme udalosť za udalosťou, počítame rekvizitu za rekvizitou a počúvame jednu dôležitú deklaráciu za druhou.
A keby sme náhodou Stoneovu predstavu o Alexandrovom živote nepochopili - čo sa môže stať - ešte stále máme k dispozícii svedectvo, ktoré štyridsať rokov po Alexandrovej smrti rozpráva svojim žiakom jeho kamarát Ptolemaios. No a keby bolo úplne najhoršie, a nevedeli by sme ani rozlíšiť, aký emocionálny náboj v sebe scény nesú, je tu vždy, a v správnom čase, až priveľmi vygradovaná Vangelisova hudba.
Veľké ideály bez vznešenosti
Pred niekoľkými mesiacmi sme jeden príbeh z gréckej histórie videli vo filme Wolfganga Petersona Trója. Jeho hrdina Achilles v ňom od mamy počul nástojčivé slová: "Môžeš žiť pokojným, krásnym životom, a keď zomrieš, tvoje meno upadne do zabudnutia. A môžeš bojovať a zomrieť mladý, ale budeš slávny." V inej scéne mu zas žena, do ktorej sa zamiluje, priloží nôž ku krku a chce ho zabiť. Achilles jej povie: "Urob to!"
V Stoneovom filme hovorí matka Alexandrovi v jednej životnej dileme: "Môžeš žiť pokojným, krásnym životom, a keď zomrieš, tvoje meno upadne do zabudnutia. A môžeš bojovať a zomrieť mladý, ale budeš slávny." V inej scéne mu zas žena, s ktorou sa ožení, priloží pri bitke nôž ku krku. A Alexander jej povie: "Urob to!"
Toľko k originalite oboch tvorcov a originálnosti ich filmov.
Rozdielny prístup im však nemožno uprieť vo voľbe jazyka. V Tróji rozprávali antickí hrdinovia vznešeným, takmer knižným jazykom (hoci sa to, bohužiaľ, úplne neprenieslo do slovenských titulkov), v Alexandrovi Veľkom aj hrdina s veľkými ideálmi rozpráva ľudovým jazykom, blízkym jeho vojakom. Teda priemernému ľudu.
Alexander zomrel mladý, ale zostal slávny. Stoneov film sa snažil priblížiť k jeho ideálom, ale spôsob, akým bol nakrútený, má bližšie k tomu pešiackemu priemeru. Čas pri ňom plynie pomaly.
FOTO - SPI INTERNATIONAL
