Kňaz Labuda dostal šesť mesiacov nepodmienečne, Emília Kesegová štyri. Na proces z osemdesiatych rokov spomínali v relácii STV Reportéri. REPROFOTO - STV
Sudca Najvyššieho súdu Harald Stiffel, jeden z protagonistov kauzy, už od redakcie SME vysúdil tri milióny korún za články, v ktorých sme tvrdili, že ako člen senátu Najvyššieho súdu odsúdil Labudu. Ten istý senát totiž zaviazal Krajský súd v Banskej Bystrici Labudu odsúdiť. Stiffel stále tvrdí, že nešlo o politický proces a za pravdu mu dali aj súdy.
Redaktori relácie STV Reportéri sa skontaktovali s viacerými pamätníkmi prípadu.
Dodnes n a prokuratúre
V dokumente Kesegová hovorila aj o Ladislavovi Šupenovi, ktorý dnes rovnako ako v tom čase, pracuje na okresnej prokuratúre v Rimavskej Sobote. Pamätá si, ako jej vysvetľoval svoje predstavy o náboženskej slobode. Modliť sa vraj mohla iba sama, ak to robia dvaja, potrebujú povolenie. "Ja vám dokážem, že vás zničím, aj odtiaľ odídete," vyhrážal sa vraj Šupena Kesegovej prepustením z práce. Šupena včera pre SME povedal, že si už na prípad nespomína: "To už je pre mňa prípad ako každý druhý."
Jeho obžalobe vyhovel okresný súd, obžalovaní sa však odvolali na banskobystrický súd. Tamojší senát ich oslobodil. Jeho členom bol aj Ľubomír Samuel.
Ako vyzeral proces
Minister spravodlivosti voči tomu podal sťažnosť na Najvyšší súd. O sťažnosti rozhodoval v zložení Anton Hambálek, Harald Stiffel a Emil Bdžoch. Poslední dvaja tam pracujú stále. Stiffel zastáva niekoľko funkcií. Senát tvrdil, že sa obžalovaní dopustili trestného činu a zaviazal podriadený súd, aby ich odsúdil.
"Naša socialistická spoločnosť v súlade s ústavou a medzinárodným paktom zdôrazňuje myšlienku náboženskej slobody a rovnoprávnosť cirkví, prehlbovanie znášanlivosti medzi veriacimi rôznych vyznaní. Súčasne však nemôže pripustiť, aby sa náboženstvo nezákonným spôsobom zneužívalo proti politickým cieľom, ktoré si socialistická spoločnosť vytyčuje," písalo sa v zdôvodnení Najvyššieho súdu.
Najprv ich oslobodili
Senát v Banskej Bystrici pod vedením Samuela aj napriek tomu odmietol oboch ľudí odsúdiť a oslobodil ich. Členom tohto senátu bol aj Bohumil Novák. Spomína si, že sa do neho dostal len na tento prípad. Nahradil v ňom kolegyňu, ktorú stranícky výbor zaviazal, ako má hlasovať a Samuel ju vymenil práve za Nováka. "Nemajú šancu," povedal Novák o obžalovaných v prípade, že by Samuel sudkyňu nevymenil.
Nepodmienečný trest
Režim sa ani potom nevzdal. Senát Najvyššieho súdu v zložení Hambálek, Stiffel a Ladislav Fifek po ďalšej sťažnosti ministra spravodlivosti opätovne nariadil odsúdenie obžalovaných. Iný senát v Banskej Bystrici to aj skutočne vykonal. Labuda dostal šesť mesiacov nepodmienečne, Kesegová štyri.
Samuel si myslí, že Najvyšší súd postupoval nespravodlivo. "Viete, na Najvyššom súde sú najmúdrejší, ale niekedy, ale...," vraví. Režim sa za vzoprenie chcel sudcom pomstiť. Samuel až do revolúcie nerobil predsedu senátu. Novákovi sa vyhrážali trestným stíhaním a väzením. Až do revolúcie nedostával osobné ohodnotenie a nemal žiaden služobný postup. "Odmeny som nedostával ako jediný a dávali ma vždy do senátov, ktoré nikto nechcel robiť," hovorí Novák.
Po väzení bez práce
Po návrate z väzenia mali problémy aj Labuda s Kesegovou. On nemohol istý čas vykonávať činnosť, ona prišla o zamestnanie v knižnici. Kesegová zamestnávateľa zažalovala na Obvodnom súde Bratislava. Senát pod vedením Eleny Siebenstichovej jej žalobu zamietol. "Naša socialistická spoločnosť nemôže pripustiť, aby sa náboženstvo nezákonným spôsobom zneužívalo proti politickým cieľom, ktoré si socialistická spoločnosť vytyčuje. Súd dospel k záveru, že výpoveď je dôvodná," uvádza sa v zdôvodnení.
Dodnes na Najvyššom súde
Aj Siebenstichová dnes pracuje ako sudkyňa na Najvyššom súde. O minulosti sa so SME nechcela baviť, lebo reláciu STV nevidela. "Nemám dostatok informácií, aby som sa k tomu mohla zodpovedne vyjadriť," povedala.
Kesegová je z toho, že Siebenstichová pracuje na Najvyššom súde, v šoku. Sudkyňu považuje za človeka, ktorý rozhodoval na základe direktív strany. "Pochybujem, že rozhodla na základe svojho svedomia, zaujímalo by ma, na základe akých direktív rozhoduje teraz na Najvyššom súde," vyhlásila.
Prípad Polonský
Podobný je aj prípad Ivana Polonského, odsúdeného komunistickým režimom na štyri roky za šírenie samizdatu. Polonský poslal krátko pred revolúciou na Najvyšší súd žiadosť o prepustenie z väzby na základe zdravotných dôvodov, a preto, že už bol odhalený a vo svojej činnosti tak už nemôže pokračovať. Pod zamietavým stanoviskom je podpis Štefana Minárika, ktorý stále súdi na Najvyššom súde.
Polonský sa odvolal aj proti samotnému rozsudku. Pod rozhodnutím, proti ktorému sa už nedalo odvolať, bol podpis ďalšieho sudcu Najvyššieho súdu Pavla Tomana. So SME sa odmietol baviť. STV oslovila aj Stiffela. Ten sa iba odvolal na stanovisko poskytnuté TASR. Tvrdí v ňom, že ho komunistický režim prenasledoval za to, že bol málo triedny v rozhodovaní a mylne som si vysvetľoval nezávislé rozhodovanie súdu. Preto nemohol byť do roku 1989 predsedom senátu. "S týmto režimom som viedol celoživotný zápas o existenciu a vlastnú tvár. Tú som si zachoval," píše Stiffel vo svojom vyhlásení.
Úbohosť ľudí
Kesegová by pochopila, keby sudca povedal prepáčte. Ak to nedokáže, znamená to vraj, že je taký istý ako pred 24 rokmi. "Vtedy sa tak isto tváril, že on nič, on muzikant, on plní len právne predpisy a takýto je zákon," vyhlásila. Labuda si zase myslí, že sú ľudia, ktorí sa dokážu prispôsobiť každej dobe. "No ja si myslím, že to je, môžem to tak povedať, úbohosť ľudí, ktorí majú tituly," dodal.
Sudca Samuel je dodnes presvedčený, že prípad mal politické pozadie. "Samozrejme. Jednoznačne, to bolo vykonštruované," podporil ho aj bývalý kolega Novák. (r)
Pozn.: Ak nie je uvedené inak, všetky citáty pochádzajú z relácie STV Reportéri.