Bratislava 12. januára (TASR) - Ako sa kráľ Matej Korvín odvďačil matke svojho jediného potomka - ľavobočka Jána, si môže čitateľ prečítať v šiestom zväzku z profilovej edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov.
Publikáciu s podtitulom Pod osmanskou hrozbou práve vydalo Literárne informačné centrum. Prináša pohľad na obdobie od roku 1438, krátkej vlády Albrechta Habsburského až po tragickú bitku pri Moháči v roku 1526, neskorý stredovek v našich končinách i začiatky renesancie. Desaťčlenný autorský tím pozbieral a preložil dobové listiny, kráľovské dekréty a pramene, ako mestské knihy, testamenty občanov, daňové súpisy, ktoré ilustrujú hospodársky vývin na území Slovenska. Kniha prináša aj najdôležitejšie rozprávačské pramene, kroniky a doteraz nepublikované diela. Osobitnú kapitolu tvoria aj historické pramene, ilustrujúce kultúrny vývoj v záverečnej fáze stredoveku, začiatok a rozvoj renesancie v Uhorsku.
"Prameňov z rôznych regiónov v uvedenom období veľmi pribudlo, snažili sme sa ich pestrosť premietnuť do edície, ale aj priniesť veci, ktoré ešte neboli preložené do slovenčiny," povedal dnes pred novinármi jeden z autorov publikácie Ján Lukačka. Prekladatelia sa potrápili s latinčinou, ktorá v tomto období zostala hlavným jazykom, no začala sa objavovať aj nemčina. Z poľštiny bola preložená i časť Dlugošovej kroniky, ktorá nazerá aj do dobových zákulisných praktík. Edícia prameňov vychádza od roku 1998, začala sa obdobím pred príchodom Slovanov na územie Slovenska. "Plánujeme každý rok vydať jeden zväzok, spolu asi 16," hovorí editor Pavel Dvořák, podľa ktorého je najnovší zväzok vydarený.
Čitateľ tu môže nahliadnuť aj do korešpondencie Mateja Korvína, ktorý vládol od roku 1458 - 1490. Je tu napríklad list, kde kráľ upozorňuje Trenčanov na možný útok českých vojsk. V darovacej listine domu v Banskej Bystrici a množstva pozemkov z roka 1473 zase kráľ prezrádza meno svojej milenky, matky Jána Korvína. Jej totožnosť bola neznáma takmer 500 rokov. Ako kráľ píše, dary si zaslúžila za to, že bola "užitočná vo zvláštnych veciach Uhorského kráľovstva". Kamenný dom Nová štôlňa, majer v Bystrici, dediny ako Podlavice, Jakub, Riečka, či Zvolenské Nemce spolu s lúkami, lesmi, potokmi, rybníkmi a mlynmi od kráľa potom Rakúšanka Barbora v testamente odkázala synovi Jánovi Korvínovi.
