Izba s vyhliadkou je nádherný príbeh lásky, ktorý zachytáva Anglicko v 19. storočí. A svojím spôsobom je to aj komédia o spoločenských spôsoboch, čo vidieť aj z jemných významov mien hlavných postáv. Lucy Honeychurchová (Medovokostolová) romanticky ľúbi Georgea Emersona (...), nepohodlného, možno priveľmi obyčajného, ale všímavého mladého človeka, ktorého stretla na svojich cestách po Taliansku. Hoci podľa správnosti - teda spoločenských móresov - by si mala dáma z lepšej spoločnosti, akou Lucy je, vybrať niekoho seberovnejšieho, adekvátnejšieho, skrátka, pravého anglického džentlmena. Takým nepochybne je jej priateľ a ctiteľ Cecil Vyse (...)
A tak Lucy nezostáva nič iné, iba sa rozhodnúť, či dá prednosť vášnivej láske pred spoločenskými konvenciami a triezvym rozumom.
Koho si vyberie? Toho, kto jej ponúkne izbu s vyhliadkou a s ňou nový pohľad na svet.
Forster čitateľa presvedčí, že obmedzené morálne spoločenské princípy treba odhodiť v prospech vášne a prírody. Tu hádam treba podotknúť, že nadhodenú tému treba chápať v zmysle Forsterovej homosexuality, ktorá pridáva iný odtieň kritike spoločenských konvencií.
Meno Edwarda Forstera nie je známe len milovníkom literatúry, ale poznajú ho aj filmoví fanúšikovia. Jeho diela boli predlohou viacerým Oscarmi ovenčených filmom A Passage to India (Cesta do Indie) či Howards End (Rodinné sídlo).
Foster sa narodil 1. januára 1879 v rodine londýnskeho architekta. Otec mu veľmi skoro zomrel na tuberkulózu a matka so synom sa presťahovala na vidiek. Chlapec tam prežíval šťastné detstvo, s výnimkou pobytu v kentskom mestečku Tonbridge, kde sa usídlili pre školu.
Bola to typická anglická výchovná inštitúcia, čo si kládla za cieľ „vyplodiť priemerného Angličana", ktorý „má dobre vyvinuté telo, ako-tak vyvinutý mozog a celkom nevyvinuté srdce".
Škola predstavovala pre Forstera čosi ako očistec a veľmi rád ju opustil. Naopak, v King's College v Cambridgi sa cítil veľmi šťastný a nadviazal tam celoživotné priateľstvá. Jeho život bol poznačený najmä atmosférou dvoch miest: dedinky Abinger a liberálnym ovzduším cambridgeskej akademickej obce.
Veľmi rád cestoval, lákalo ho stredomorie a neskôr orient. Najmä Indiu a Taliansko si doslova zamiloval. Odtiaľ sa pozeral na svoje rodné Anglicko a videl „ostrov pokrytcov". Práve pobyt v Taliansku ho inšpiroval na napísanie dvoch kratších románov Kam sa boja vkročiť anjeli a Izba s vyhliadkou, v ktorých konfrontuje snobské predsudky Angličanov s očarujúcou prirodzenosťou Talianska.
Prvý úspech u čitateľov a kritiky získal spoločenským románom Rodinné sídlo (1910). Dielo sa pre svoju kritickú analýzu vyšších stredných vrstiev považuje za Forsterov druhý najlepší román. Za jeho vrcholné a najslávnejšie dielo sa považuje Cesta do Indie (1926), monumentálne dielo, o zložitých vzťahoch medzi Angličanmi a Indmi.
Prvé obavy, že už nenapíše žiadny román, ho prepadli už keď vydal Rodinné sídlo. Po Ceste do Indie sa románopisectva vzdal nadobro. Posmrtne mu však vyšiel ešte jeden román - Maurice - o dospievaní homosexuála v anglickej spoločnosti na začiatku storočia.
Edward Morgan Forster žil ešte dlho, ale pôvodnú prózu už nepísal. Zomrel 7. Júna 1970 deväťdesiatdvaročný. Do konca života prednášal literatúru na Trinity College v Camridge a písal literárnokritické eseje.
Okrem toho, že vo svojich dielach konfrontoval postavy, ktoré sa odlišovali národnou povahou, kultúrnym zázemím, životným postojom alebo spoločenským postavením, jeho tvorba dnes vystupuje ako všeobecná výpoveď o hľadaní, nachádzaní a večnom míňaní ciest medzi ľuďmi.
Ani útly románik Izba s vyhliadkou nie je len opisom banálneho ľúbostného príbehu. Jeho hlavná hrdinka akoby pred našimi očami vystúpila zo seba, nechala svoju minulosť minulosťou a pred našimi očami sa vďaka láske, ktorú prežíva, dostáva až ku svojej prirodzenej podstate. A ak sa vám páčil Cameronov Titanic, určite si kúpte Izbu s vyhliadkou, lebo možno práve na tento film si pri čítaní Forsterovej knižky nevdojak spomeniete. Darmo, láska si nevyberá.
Autor: Verona Šikulová
