Marta Žilková: Výhry a prehry mediálnej drámy * Slovenský rozhlas * Bratislava 2004
Aktuálna publikácia estetičky Marty Žilkovej je tematicky zameraná na slovenskú dramatickú tvorbu v rozhlase a televízii. Autorka je známa vyhranenými kritériami interpretácie a hodnotenia umeleckého diela, no zároveň otvoreným prístupom k novým formám umenia.
Na prvých stránkach líči svoj pohľad na filozofiu vzniku a pôsobenie mediálnej kultúry, pričom sa zameriava na jej diskutabilné stránky, ako aj možnosti prínosu v umeleckej oblasti. Za dôležitý faktor považuje rýchlosť, ktorá sa prejavuje tak v reklame, ako aj v bežnom živote ("deti sa musia rýchlo a veľa učiť, rodičia rýchlo a veľa pracovať"). Toto zrýchľovanie potom odráža aj do umenia. Dokladuje to obľúbený princíp naháňačiek, na ktorých sú postavené aj detské animované seriály ako Počkaj zajac! či Tom a Jerry.
Estetický rozmer publikácie však autorka presahuje citáciami mediológov (McLuhan, Fiske) a činí ju tak zaujímavou aj pre teoretikov médií a žurnalistov z praxe. Sleduje aj stav slovenskej mediálnej kultúry za posledných desať rokov, pričom zdôrazňuje úlohu a pôsobenie Slovenského rozhlasu ako verejnoprávneho média s bohatou programovou štruktúrou. Naopak, vysielanie STV do roku 2003 kritizuje ako dôsledok "neschopnosti, ľahostajnosti a spolitizovanosti doterajšieho vedenia".
Nosnou časťou publikácie sú kapitoly o poetike a pragmatike rozhlasovej hry pre dospelých a pre deti a mládež. Autorka sa v ich rámci venuje aj osobnostiam slovenskej rozhlasovej tvorby, pričom práce demonštruje na ukážkach scenárov rozličných rozhlasových hier, ku ktorým prikladá kvalifikovaný interpretačný náhľad (Polnočná omša Petra Karvaša, Svedectvo krvi Karola Horáka).
Vyjadruje sa aj k tvarosloviu tohto žánru a jeho rozborom sa dostáva k zložkám, ktoré účinne pôsobia na poslucháčsku základňu. Popritom prináša aj prehľad tematickej výstavby rozhlasovej drámy a konkrétne rozoberá otázky spracovania náboženských tém v rozhlasových hrách pre dospelých a rozprávok v hrách pre deti. V rámci analýzy prvkov žánru nevynechala Žilková ani zvukovú zložku diel, ktorá sa podľa jej slov stáva významotvorným činiteľom.
Ako príklad uvádza hru Viliama Kllimáčka Denník nežnej, kde sa zvuková stopa používa na charakterizovanie revolúcie v roku 1989: "Slovo nadobúda funkciu zvukového efektu a stráca svoje pôvodné poslanie." Podobné experimenty lokalizuje ako postmoderné s tým, že upozorňuje aj na nové postupy v umení vôbec: "V kontexte drámy sa najčastejšie vyskytujú adaptácie diel svetovej klasiky a dodajme ešte - v aktualizovanej a skrátenej podobe." Niektoré prepisy však otvárajú možnosti originálneho spracovania starých tém, ich aktualizácie a tvorivého napodobnenia.
V záverečnej časti svojej knihy píše autorka o televíznom filme a úskaliach jeho súčasnej tvorby. Ak ste sa napríklad už dávno túžili dozvedieť odborné názory na popkultúrne fenomény, v knihe nájdete objektívny pohľad autorky, ktorá prístupnou formou poukazuje na pozitívne aj negatívne stránky aktuálnych javov v mediálnom umení. Ako uzatvára odsek o juhoamerických seriáloch, "telenovelu možno z dnešného hľadiska pokladať za druh súčasnej rozprávky pre dospelých".
A ako je to s úspechom telenoviel? Ten podľa autorky spočíva v pocite zadosťučinenia, ktorého sa divákovi v reálnom svete nedostáva.
Autor: Marián Kluvanec(Autor je publicista)
