BRATISLAVA - Koaličná rada rozhodovala, čo s novostavbou Slovenského národného divadla. Premiéra Mikuláša Dzurindu znepokojilo, že táto otázka sa vynorila práve teraz, hoci vláda o spôsobe riešenia rozhodla ešte koncom roku 2003, takže "sme to vyše roka považovali za vyriešené".

O konkrétnych riešeniach sa však začalo hovoriť len nedávno, keď minister hospodárstva Pavol Rusko predstavil projekt dokončenia divadla súkromnou firmou, ktorá by ho potom aj prevádzkovala.

Predsedovia koaličných KDH a SMK Pavol Hrušovský a Béla Bugár pred rokovaním naznačili, že prídu s vlastnými návrhmi.

Po dvoch hodinách rokovania povedal pre TV Markíza podpredseda ANO Ľubomír Lintner, že vláda ponúkne hereckej obci tri alternatívy na diskusiu. Prvou je pôvodne rozhodnutý predaj, druhou je vypísanie tendra, treťou úplná konzervácia stavby s tým, že ušetrené peniaze by išli na rekonštrukciu ostatných divadiel.

Pred koaličnou radou sa stretol minister kultúry Rudolf Chmel s generálnym riaditeľom SND Dušanom Jamrichom, ale nedohodli sa. Divadelníci požadujú, aby dostali aj novostavbu SND a aby im ostala aj historická budova opery a Divadlo P. O. Hviezdoslava, čo podľa Chmela nejde a "musíme hľadať kompromis".

Nevylúčil, že divadlu by mohlo ostať k dispozícii experimentálne štúdio v novostavbe a za istých podmienok by mohli niekoľko predstavení hrať v opernej sále "podľa možností s čo najmenším finančným zaťažením pre štát". Chmel informoval koaličnú radu o takomto variante riešenia.

Podľa neho projekt plného využitia novostavby štátom je "v ríši snov", lebo v situácii, že by fungovali naďalej aj ostatné divadlá patriace pod SND, by to stálo tretinu rozpočtu pre kultúru, čo je okolo 700 až 800 miliónov korún.

Jamrich nevyzeral pri odchode od Chmela nadšený. Chmel tvrdí, že sa nedohodli na konkrétnej alternatíve, skôr by si chceli dať dva-tri týždne čas, aby aj divadelníci vedeli špecifikovať svoju predstavu precíznejšie.

Chmel hovorí, že jeho rezort navrhoval v roku 2003 čo najrýchlejšie dokončenie stavby a vypísanie tendra na nájdenie správcu divadla, ktorý by dokázal pokryť potreby štátu aj komerčné potreby. To sa nestalo.

Rudolf Chmel pred časom nevylučoval svoje odstúpenie z funkcie ministra, teraz hovorí, že sa tým nezaoberá, lebo pracuje na otázke novostavby, čo je akútnejšie. "Až po doriešení tejto otázky budem uvažovať o sebe."

Koaličná rada sa zaoberala aj pomerne prekvapujúcim krokom ministra financií Ivana Mikloša, ktorý na oddlženie Slovenského rozhlasu uvoľnil koncom roka 183 miliónov korún. Ešte v lete koaličná rada peniaze pre Slovenský rozhlas neodsúhlasila, pretože rozhlas neplnil reformné a reorganizačné očakávania. Ministerstvo financií argumentuje, že oddlženie bolo možné vďaka vlaňajšiemu vývoju štátneho rozpočtu.

Koaliční partneri Mikloša kritizovali, premiér Mikuláš Dzurinda sa ho zastal, lebo to vraj bolo v Miklošovej kompetencii. Podľa agentúry SITA Dzurinda povedal: "Máme záujem o korektné vzťahy v koalícii, čo neznamená, že budem brániť ministrom vo výkone ich kompetencií. My sme sa nikdy neurážali, keď ministri za SMK, KDH alebo ANO konali v rozsahu kompetencií."

Ministerstvo financií: oddlžili sme aj iných

BRATISLAVA - Oddlženie Slovenského rozhlasu bolo možné "vďaka vývoju štátneho rozpočtu v minulom roku", povedal vedúci tlačového odboru na ministerstve financií Mikuláš Gera. Oddlžovali sa aj iné firmy a rezorty, napríklad železnice alebo zdravotníctvo cez firmu Veriteľ.

Suma 183 miliónov korún, ktoré minister financií Ivan Mikloš uvoľnil koncom roka pre rozhlas, bola účelovo viazaná na krytie straty z hospodárenia v rokoch 2003 a 2004. "Oddlženie umožnili úspory v kapitole všeobecná pokladničná správa. Rozpočtové opatrenie tohto typu je v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, ako aj samotného zákona o štátnom rozpočte plne v kompetencii ministra financií," dodal Gera. Upozornil, že ak by dlh rozhlasu neuhradili vlani, museli by tak spraviť v tomto roku.

Autor: rf, eko