Európsky komisár pre energetiku Lotyš Andrise Piebalgse nepovažuje vzťahy medzi Slovenskom a úniou vo veci Bohuníc za napäté. FOTO - ČTK

Snahy ministra hospodárstva Pavla Ruska o odloženie definitívnej odstávky najstaršieho reaktoru v Jaslovských Bohuniciach zatiaľ v Bruseli nikoho veľmi nevzrušujú. "Slovensko sa v prístupovej zmluve zaviazalo k jasnému časovému plánu," povedal hovorca Európskej komisie pre energetiku Rupert Krietemeyer." Bratislava sľúbila odstaviť prvý reaktor v roku 2006, druhý v roku 2008," dodal s tým, že komisia práve na to vlani pre Slovensko uvoľnila 30 miliónov eur. Európsky komisár pre energetiku Andrise Piebalgse zároveň zdôraznil, že "o napätí medzi úniou a Slovenskom nemôže byť ani reči."

Kyriakos Gialoglou, špecialista na energetickú politiku v únii, si myslí, že znovuotvorenie prístupovej zmluvy nie je pre Slovensko nevyhnutné. "Slovensko sa zmluvne zaviazalo splniť plán na odstávku reaktoru," upozornil Gialoglou, ktorý pracuje ako analytik renomovaného bruselského Centra európskych politických štúdií (CEPS). "Slovensko by si mohlo vyjednať výnimku so súhlasom všetkých ostatných členských štátov," dodal.

Gialoglou je presvedčený, že Slovensko by skôr ako zmenu zmluvy mohlo dosiahnuť priznanie výnimky. "O výnimku by Slovensko mohlo požiadať zmenou svojej dlhodobej energetickej stratégie, a napríklad argumentovať, že potrebuje viac času na náhradu kapacít odstavovaných reaktorov." Viac času by podľa Gialogloua mohlo byť potrebné na zlepšenie siete na prepravu plynu. "Pokiaľ sa Slovensko rozhodne pre tento zdroj energie. Alebo pre inštaláciu kapacít obnoviteľnej energie."

Gialoglou zdôraznil, že oboje je nákladné, aspoň v začiatočnej fáze, a vyžaduje si to starostlivé vedecké a územné plánovanie, napríklad pre umiestnenie veterných turbín. "Stratenú" kapacitu reaktoru by zároveň mala a mohla vyrovnať lepšia účinnosť iných zdrojov. I tu však treba čas a finančné prostriedky."

Podobne argumentovali i odporcovia uzavretia prvého bloku litovskej jadrovej elektrárne Ignalina. Vláda vo Vilniuse sa v prístupovej zmluve zaviazala reaktor černobyľského typu odstaviť k 1. januáru 2005. Sľub aj napriek protestom opozície i pracovníkov elektrárne na prelome roka splnila.

Celkové náklady na uzavretie reaktora litovská vláda vyčíslila na 200 miliónov eur. Európska komisia prisľúbila ročný príspevok vo výške 20 miliónov eur. Druhý, modernizovaný reaktor v Ignaline má byť navždy odstavený roku 2009.

S Ruskovou argumentáciou, že bezpečnejšie by bolo odpojiť oba zastaralé bloky naraz, v zásade súhlasia ochrancovia životného prostredia. "Bolo by to menšie riziko, než nechať ďalej bežať druhý reaktor," povedal protiatómový aktivista z Greenpeace Jan Haverkamp. "Preto sa usilujeme o ukončenie prevádzky oboch reaktorov naraz, ale už v roku 2006."

DAVID ZELINGER, Brusel