Ministri financií krajín visegrádskej štvorky počas stretnutia s americkým rezortným kolegom. Zľava Bohuslav Sobotka, Ivan Mikloš, John Snow, Tibor Draskovics a Miroslaw Gronicki. FOTO - ČTK/AP

BRATISLAVA - Nielen Slovensko, ale aj ostatní jeho susedia v stredoeurópskom regióne dosiahli v minulom roku lepšie hospodárenie štátu, ako sa pôvodne plánovalo. Vo všetkých štyroch krajinách visegrádskej štvorky sa podarilo vybrať viac daní, ako sa pôvodne plánovalo.

Zatiaľ je však predčasné hovoriť, ako sa lepší výber hotovosti premietne do účtovníctva podľa metodiky Európskej únie. To namiesto tokov hotovosti sleduje čas vzniku záväzkov a pohľadávok. Treba preto vyčkať na všetky daňové priznania, ktoré sa vzťahujú k vlaňajšku.

Slovensko

Na Slovensku sa vlani pri dani z príjmu občanov a firiem vybralo 14 miliárd korún nad pôvodný plán. V priebehu roka sa však okrem preddavkov na 19-percentnú rovnú daň vyberali ešte aj platby dane, ktoré podľa metodiky EÚ patria do roku 2003. "Ako teda dopadla daňová reforma? To bude jasné až potom, čo všetci podajú daňové priznania za rok 2004," vysvetľuje hlavný ekonóm slovenského ministerstva financií Ľudovít Ódor.

Spomínaných 14 miliárd navyše preto podľa neho ešte nevytvára priestor na prílišný optimizmus a úvahy o ďalšom znižovaní daní. V súčasnosti predpokladá, že výber dane z príjmov vyjadrený v eurometodike ESA 95 bude len mierne nad plán. Otázny zostáva výber dane z pridanej hodnoty, ktorý sa po vstupe do EÚ zásadne zmenil. Predtým si štát mohol DPH vybrať pri dovoze rovno na colnici, dnes musí čakať aj desiatky dní, kým dovozca podá daňové priznanie a zaplatí.

Zatiaľ posledný zverejnený odhad ministerstva financií o deficite verejných financií, ktorý okrem štátneho rozpočtu zahŕňa aj hospodárenie samospráv a verejných inštitúcií (napr. Sociálna poisťovňa), hovorí, že štát mal vlani hospodáriť so schodkom 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Tento odhad, robený ešte pred koncom roka, je o desatinu percenta lepší, ako bol pôvodný plán. Skutočnú hodnotu sa dozvieme až v apríli.

Na podobnej úrovni ako vlani by mali byť verejné deficity aj v tomto a budúcom roku. Výraznejšie sa má narastanie dlhu spomaliť až v roku 2007, keď chce vláda zraziť schodok verejných financií na tri percentá celkovej hodnoty vytvorenej v ekonomike. Takýto alebo nižší deficit je jednou z podmienok na zavedenie eura, ktorým by sme mali začať platiť v roku 2009.

Česká republika

Českému štátnemu rozpočtu sa vlani tiež darilo vybrať viac daní, nie však vďaka znižovaniu, ale pomocou zvyšovania daňového zaťaženia. Tamojšie ministerstvo financií povedalo, že za znížením deficitu štátneho rozpočtu z plánovaných 115,7 na 93,5 miliardy českých korún stojí "silný výber daní a úspory vo výdavkoch". Štát tak v prepočte oproti plánu usporil cez 28 miliárd slovenských korún.

Celý verejný sektor pritom podľa odhadu hospodáril s deficitom na úrovni niekde medzi 3,9 a 4,5 percenta hrubého domáceho produktu. Predtým sa počítalo, že diera medzi príjmami a výdavkami bude až 5,2-percentná. Minister financií Bohuslav Sobotka dobrý vývoj pripisuje tomu, že nad očakávania dobre hospodárili viaceré mimorozpočtové fondy a inštitúcie a plán prekročili aj nedaňové príjmy, medzi ktoré patria napríklad dividendy zo štátnych podnikov, či tržby za telekomunikačné licencie.

"Tieto lepšie výsledky však pravdepodobne nezmenia vnímanie Českej republiky ako štátu s verejnými financiami v žalostnom stave. Znamená to, že krajina ešte celé roky euro nezavedie," hodnotí agentúra Reuters. Česká vláda má v úmysle nahradiť korunu eurom o rok neskôr ako Slovenská, teda v roku 2010.

Poľsko

Poľská centrálna vláda zrejme vlani vytvorila o 3,5 miliardy zlotých (33 miliárd korún) nižší deficit, ako bolo pôvodne rozpočtovaných 45,3 miliardy zlotých. Rezort financií vybral o dve miliardy viac, ako plánoval. Je za tým najmä dobrý výber dane z príjmu firiem, ktorý bol podporený rýchlym ekonomickým rastom. "Navyše sa podarilo znížiť výdavky zhruba o 1,3 miliardy zlotých," pochválila sa štátna tajomníčka ministerstva financií Elzbieta Suchocka-Roguska.

V tomto roku by si mal štátny rozpočet vystačiť s pôžičkami na úrovni 35 miliárd zlotých. Zhruba 40 percent tohto deficitu by sa však malo vytvoriť už v prvom štvrťroku, čo podľa Suchockej-Roguskej možno pripísať požiadavke únie, aby členské štáty svoje povinné príspevky výraznejšou mierou realizovali na začiatku roka.

Poľsko si zatiaľ stojí za svojím plánom priviesť krajinu do eurozóny v roku 2009.

Maďarsko

O niečo horšie je na tom náš južný sused, ktorý bude so splnením kritérií na zavedenie jednotnej meny zápasiť zrejme tak dlho, ako Česi - teda do roku 2010.

Budapeštianska vláda vlani minula o 1,28 bilióna forintov viac, ako zinkasovala. Oproti plánu tak deficit znížila o 51 miliárd forintov (8 miliárd korún). Analytici sa zhodujú, že minister financií Tibor Draskovics prešiel dôležitou skúškou, nie je však dôvod na oslavy.

Rezort financií označuje za dôvod nižšieho deficitu lepší výber daní z príjmu firiem aj občanov. Právnické osoby zaplatili o 16,8 miliardy forintov a obyvateľstvo o 9,4 miliardy forintov viac, ako sa čakalo. Ekonómovia však podľa agentúry Reuters pripomínajú, že dobrý celkový výsledok môže byť spôsobený odložením vratiek DPH, čo môže poškodiť tohtoročný rozpočet. Draskovics sa však bráni: "Mnohí hovoria o zadržiavaní vratiek DPH, ale toto nie je ten prípad. Toto je o prísnejšej kontrole," povedal. Kto má pravdu, ukáže vývoj hospodárenia v tomto roku.

Nižšie deficity štátnych rozpočtov

krajina plán úspora úspora v %

Slovensko 78,5 mld. Sk 8,2 mld. Sk 10,5

Česko 115,7 mld. Kč 22,2mld. Kč 19,2

Poľsko 45,3 mld. Zl 3,5 mld. Zl 7,7

Maďarsko 1 335 mld. Ft 51 mld. Ft 3,8