Prvý príbeh sa stal kolegovi - známemu kardiológovi. Bolo to ešte za hlbokého socializmu, keď sa nám o osobných účtoch ani nesnívalo. Bol práve deň výplaty a kolega si bol u vrchnej sestry po obálku s peniazmi, ktorú si strčil do vrecka plášťa. V tom niekto zaklopal na dvere jeho izby. Vošiel pacient, ktorého práve prepúšťal, a strčil mu do plášťa obálku. Poctivý kolega mu ju stihol ešte medzi dverami vrátiť. Po odchode dobrodinca však zistil, že mu nevrátil úplatok, ale svoju vlastnú výplatu. Našťastie ho dobehol pri výťahoch a obálky si vymenili. Na úsmevy ľudí okolo kolega ani nereagoval, hlavne že mal späť svoju výplatu, ktorú potrebovali aj jeho tri malé deti.
Druhý príbeh mi rozprával iný kolega. Pri výťahoch ho stretol pacient, ktorého práve prepúšťal domov. Dedinský dedko sa mu chcel poďakovať, ako inak, obálkou do plášťa, bez ohľadu na nevhodné miesto, ktoré si na transakciu zvolil. Slušne vychovaný kolega mu ju chcel vrátiť, ale dedko bol neoblomný. Dovtedy pri výťahoch zápasili, až dedko spadol, udrel si hlavu, nasledovali príslušné vyšetrenia vrátane neurologického a CT a ešte pár dní si poležal na oddelení.
Happyend: Po pár rokoch do miestnosti, kde onen kolega robil sonografie, vstúpil muž. Kolega vedel, koľká bije, ale čakal, čo bude ďalej. A prvá veta toho pacienta bola: "Pán doktor, pamätáte si ma, to ja som vám dával tú obálku pred tým výťahom..."
Zlatá éra socializmu
....Pre niektorých sa ešte neskončila. Asi pred mesiacom som po dlhom čase dostal "úplatok": pekne zabalenú fľašu šampusu s pozlátenou zátkou v ešte pozlátenejšom papieri. Strčil som si ju do skrine a zabudol na ňu. Až včera manželka vraví: "No ten šampus, čo si mi sľúbil na meniny, by sa mi teraz zišiel."
Venoval som jej ho teda na "dámsku jazdu". Večer mi zrazu počas služby volá manželka na mobil. "Vieš ty vôbec, čo si mi to dal za šampus?" pýta sa. "No čo, zlatého Huberta," bránil som sa.
"Veď ten bol vyrobený ešte za socializmu!"
"Potom musí byť kvalitný ako francúzsky Champagne?" odhadujem.
No opak bol pravda. Zátka bola zhrdzavená a obsah fľaše sa už nedal nazvať šampusom ani vínom. Tak skončila táto éra tekutého socializmu nakoniec v odpade. Škoda, mohol som si ju nechať ako suvenír a v pokročilom veku predať ako zberateľskú raritu. Takže na záver poučenie pre všetkých mojich kolegov: Fľašu, ktorú dostanete, rozbaľte, alebo ešte lepšie vypite ihneď v ten deň (neplatí pre kolegov - alkoholikov).
A na úplný záver, nech mi pán Fico prepáči, ale verejne sa k úplatku priznávam až teraz. Tiež som istým spôsobom škrob a odhodlal som sa k tomu až potom, keď mi z úplatku nič nekvaplo.
Autor: JOZEF KLUCHO(Autor bloguje na klucho.blog.sme.sk.)
