O tomto kraji, silne postihnutom tsunami, sa ešte minulý týždeň hovorilo, že zostáva bez výraznejšej pomoci. Na rozdiel od juhu ostrova sem nechodia turisti a ešte pred tromi rokmi tu bola občianska vojna.

Teraz je to už inak. Len minulý štvrtok a piatok prišlo do mesta desať nových humanitárnych organizácií z celej Európy a Izraela, ktoré teraz skúmajú terén a hľadajú, kde peniaze vybrané od darcov zo Západu minúť.

Samotné Trincomalee zostalo vďaka malým skalnatým ostrovčekom uchránené, silne zasiahnuté však boli ťažko prístupné dedinské oblasti v asi sto metrov širokom pásme pozdĺž pobrežia.

Jedným z tých, kto prišiel pomáhať, je aj nemecká mimovládna organizácia German Agro Action. Günther Schramm na Srí Lanku prišiel už deň po tsunami. Prezrel si zasiahnutý juh ostrova a na rozdiel od väčšiny iných humanitárnych pracovníkov sa vydal na pomoc zabudnutému severovýchodu.

Na rozdiel od iných organizácií nemusí zložito zháňať miestnych tlmočníkov, sprievodcov a vodičov. Už roky na Srí Lanke spolupracujú s jednou z miestnych organizácií, ktorá dodala ľudí a informácie.

Tie sa však rýchle menia. "V jednej z oblastí mali postihnutým ľuďom chýbať potraviny, tak sme ich tam chceli dodať. Potom sa ukázalo, že krátko pred nami tam s pomocou prišli iné organizácie," hovorí Tomáš Kocián z organizácie Člověk v tísni, ktorá tu pôsobí od štvrtka.

Práve špecifický charakter postihnutého pobrežia - veľmi dlhý, ale len asi sto metrov široký pás pozdĺž mora - vedie k tomu, že humanitárni pracovníci si niekedy krížia cestu. Prácu má koordinovať vláda, prehľadné informácie, kto kde pomáha, ale zatiaľ chýbajú.

Pohľad na rybársku komunitu na východnom pobreží Srí Lanky navyše nie je taký zlý, ako sa pôvodne zdalo. Okolo Trincomalee zostalo stodvadsaťtisíc ľudí bez domova a majetku, ktorí teraz obývajú asi osemdesiat stanových táborov. Tisíc ľudí vlny neprežilo.

Napríklad v Mukathuvaram v idylickom palmovom háji hneď pri pláži zomrelo tridsať ľudí z tritisíc. "Ostatných vlna vyplavila ku korunám paliem a tam sa zachytili," hovorí jeden z miestnych obyvateľov.

Teraz všetci žijú v provizórnom utečeneckom tábore a čakajú na návrat. Musia postaviť nové domy, to však nie je hlavný problém. Podľa nového nariadenia vlády sa nesmie v pásme päťsto metrov od brehu nič stavať. Výnimku majú len hotely.

V prípade dediny Mukathuvaram sa to bude dať splniť len ťažko. Hneď za plážou a pásmom paliem sú močariny a džungľa. Nie je kam ustúpiť, jedine celkom zmeniť miesto. "Vláda im asi ponúkne nejakú pôdu, ale ako rybári nemôžu žiť ďaleko od mora. A nič iné ako chytať ryby väčšina z nich nevie," hovorí Schramm.

Autor: MAREK ŠVEHLA, Respekt, Trincomalee pre SME