Predvlani, keď sa ich syn ženil, pozval na svadobnú hostinu svojho otca aj so mnou. Keď sme prišli, pani exmanželka si ma zavolala bokom a požiadala ma, nech odídem, že to je ich rodinná oslava, ja tam nepatrím, nech jej teda svojou prítomnosťou nekazím slávnostný deň. Nechcela som, aby tam vznikol nejaký škandál, a tak som sa mladomanželom po chvíli ospravedlnila, že ma hrozne bolí hlava a zo svadby som odišla. Ani môj manžel netušil - a ani doteraz netuší, prečo. Nechcela som mu to povedať, určite by sa rozčúlil a boli by zbytočné komplikácie. Len doteraz nerozumiem, prečo jeho exmanželka svojmu synovi pred svadbou nepovedala, nech ma nepozýva. Možno ma chcela ponížiť?

No a prečo to píšem po takmer dvoch rokoch? Pred pár dňami nás jeho dcéra pozvala zase oboch - na oslavu svojich 40. narodenín. Vôbec neviem, čo mám urobiť, ako sa mám zachovať. Povedať manželovi, prečo tam nemôžem ísť? Bojím sa, že zdvihne telefón a svojej exmanželke vynadá. To by som jej nechcela urobiť, chápem, že ma nemôže mať rada. Rozmýšľala som teda, že jej zavolám a opýtam sa, čo by povedala, keby som tam prišla, ale nenabrala som odvahu urobiť to. A zdá sa mi, že zase sa vyhovárať na zdravotné ťažkosti by bolo hlúpe. S manželovými deťmi vychádzam dobre.

Poraďte mi, ako by som sa mala v tejto situácii zachovať. Katarína

Milá Katarína,

váš problém vyplýva pravdepodobne z nedoriešenia vzťahov vo vašej rodine a súčasne z vašej neistoty, či je v poriadku, ak tieto problémy začnete riešiť.

V dnešnej dobe, keď rastie počet rozvodov, sa rozširuje aj počet tzv. zmiešaných rodín. V takýchto rodinách sa dostávajú do nových vzťahov rozvedení manželia a ich deti s novými partnermi, prípadne s ich deťmi. Vzniká tak dobrovoľná, ale i vynútená spleť kontaktov, ktorá môže niesť pečať nevyriešených konfliktov pôvodnej rodiny, rozvodovej traumy a ich následkov. Popri štandardných problémoch, s ktorými sa stretáva každá rodina, musí zmiešaná rodina čeliť mnohým tieňom z minulosti, ktoré sú často dlhodobo emocionálne zaťažujúce. Ak napríklad rozvedená matka, ktorá ostane sama s deťmi, nie je so situáciou vyrovnaná, má tendenciu prenášať na svoje deti i vlastnú traumu z rozvodu, zo straty partnera. To sa, prirodzene, odzrkadľuje na vzťahoch detí k otcovi a k jeho novej partnerke. Deti len ťažko dokážu vyriešiť problém, ako byť citlivý voči matkinej bolesti a súčasne nestratiť lásku a priazeň otca. Takýto konflikt môže byť nad ich sily, často sa uzatvárajú do seba. Deti sa boja otvorene komunikovať s otcom i s matkou, a to často pokračuje v ich vzájomných vzťahoch i v dospelosti.

Takmer všetky zmiešané rodiny začínajú s handicapom minulosti. Čeliť problémom je možné iba za predpokladu, že si dospelí členovia zmiešaných rodín uvedomia súvislosti, zoberú nový stav ako fakt a kontinuálne začnú pracovať na dobrom fungovaní tejto novej formy rodiny. S plnou zodpovednosťou sa dohodnú na pravidlách fungovania, na otvorenej komunikácii a hlavne hľadajú cestu obnovenia dôvery, úcty jeden voči druhému a vzájomného odpúšťania. Cieľ je zrejmý: zabezpečiť pre seba, pre partnera, pre deti, ale i pre expartnera čo možno najmenej bolesti, čo najviac radosti a perspektívu kvalitných vzťahov.

Katarína, vaša rodina pri svojom vzniku nadobudla charakter takejto zmiešanej rodiny, do ktorej ste patrili vy, váš manžel, jeho deti, ale i jeho bývalá manželka. Po sedemnástich rokoch manželstva sa ukazuje, že ste niektorým stránkam fungovania vašej zmiešanej rodiny nevenovali dostatočnú pozornosť. Pri čítaní vášho príbehu sa mi vynorili nasledujúce otázky:

* Aký vzťah ste si vytvorili s manželom, ak mu nechcete povedať, čo vás trápi v súvislosti s oslavou narodenín jeho dcéry?

* Ako komunikujete s manželom, ak ani po dvoch rokoch váš manžel netuší, prečo ste zo svadby jeho syna odišli?

* Ako dôverujete manželovi, ak máte obavy z jeho reakcií, ktoré by podľa vás mohli viesť k škandálu, k rozčúleniu, ku komplikáciám?

* Aké pravidlá o vzťahoch k manželovým deťom ste si dohodli s manželom a s jeho exmanželkou, ak aj po sedemnástich rokoch riešite otázku, či sa s nimi môžete stretnúť alebo nie?

* Aký vzťah ste si vytvorili k manželovým deťom, ak máte obavu prijať pozvanie dospelej manželovej dcéry na oslavu jej 40. narodenín ?

* Ako hodnotíte vlastné postavenie v tejto rodine, aké miesto ste si v nej priradili?

* Prečo sa obávate poníženia zo strany exmanželky? Aký pocit viny ste si do vzťahu s exmanželkou priniesli? Čo nemáte s exmanželkou ani po sedemnástich rokoch vyjasnené?

Nasledujúce úvahy vám, Katarína, ponúkam ako námety na zamyslenie:

Domnievam sa, že sa vám s manželom nepodarilo vybudovať si vzťah vzájomnej dôvery a otvorenej komunikácie v otázkach jeho detí. Vaše obavy z toho, že by sa manžel rozčúlil, nasvedčujú, že vaše i jeho vzťahy k bývalej manželke sú ešte stále citlivou a nedoriešenou témou. Bojíte sa manželových reakcií, ustupujete a vyhýbate sa. Bojíte sa exmanželkiných reakcií, ustupujete a vyhýbate sa.

Dostali ste pozvanie od dospelej dcéry vášho manžela, takmer vašej rovesníčky, ktorá sa rozhodla osláviť svoje narodeniny aj s vami. A vy akoby ste nedôverovali jej rozhodnutiu a preberáte zodpovednosť za dôsledky jej rozhodnutia, za možnú nepohodu oslávencov na oslavách.

Katarína, je možné, že ste si priradili v tejto vašej zmiešanej rodine druhoradé postavenie. Zdá sa mi, že nemáte v sebe istotu, či ste jej rovnocenným členom. Naznačuje mi to aj váš strach z poníženia. Nie je totiž možné ponížiť človeka, ak sa človek sám neponižuje, ak si človek sám sebe nekladie čosi za vinu, ak človek sám seba nepodceňuje.

Milá Katarína, chcete, aby som vám poradila, ako by ste sa mali v tejto situácii zachovať. Myslím si, že ste si sama našli jedno z riešení. Chcete exmanželke zavolať a opýtať sa, čo by povedala, keby ste tam prišli. Naberte odvahu a urobte to. Určite to bude lepší začiatok na budovanie vzťahu dôvery a otvorenej komunikácie s ňou, ako sa zase vyhovárať na zdravotné ťažkosti.

Môžete to však urobiť aj tak, že na oslavu prídete, pretože ste pozvaná, a necháte na exmanželku, aby sa so situáciou vyrovnala sama. Bude to rovnako dobré a sebavedomé. Bude to vyjadrenie vášho postavenia v rodine, ktorej ste rovnocenným členom. A určite to bude aj príspevok k tomu, aby ste s dospelými manželovými deťmi mohli i naďalej vychádzať dobre ako s rovnocennými partnermi.