Utečenecký tábor v Banda Acehu je plný indonézskych sirôt. FOTO - REUTERS
Na mobilné telefóny v juhovýchodnej Ázii prichádzajú posledné dni otrasné SMS-ky: "Tristo sirôt vo veku od 3 do 10 rokov na adopciu. Papiere budú vybavené. Žiadne poplatky. Zadajte vek a pohlavie požadovaného dieťaťa."
Obsah textovej správy potvrdil hovorca Detského fondu OSN (UNICEF) John Budd. Ak je správa pravdivá, potom je zrejmé, že niekto ponúka na predaj deti alebo má možnosť ich uniesť a predať, myslí si Budd.
Organizácie zaoberajúce sa právami detí upozorňujú, že viac ako hlad a epidémie teraz ohrozujú deti obchodníci s bielym mäsom.
Deti boli ľahkým terčom pre tsunami a sú najzraniteľnejšie aj medzi tými, ktorí katastrofu prežili. V prílivových vlnách ich zahynulo 50-tisíc, ďalšie tisíce sú teraz vydané napospas osudu.
Sú v šoku, mnohé nevedia rozprávať. Bezcieľne sa prechádzajú po pláži a meravo hľadia na more, ktoré im vzalo jedného či oboch rodičov.
"Nikto nevie, ako sa tie deti volajú a či majú nejakých príbuzných," hovorí Christian Schneider z nemeckého UNICEF-u.
Zo Srí Lanky prichádzajú správy o zneužívaní detí priamo v záchytných táboroch. V iných postihnutých oblastiach sa množia svedectvá, že ich na uliciach oslovujú dospelí. Niektorí sa vydávajú za vzdialených príbuzných, iní tvrdia, že sú z humanitárnych organizácií a deťom sľubujú, že im rodičov nájdu.
UNICEF zatiaľ registruje dva prípady únosov detí z indonézskej provincie Aceh. Len tam majú 35-tisíc detí, ktoré stratili aspoň jedného z rodičov. Aj preto sa vláda v Jakarte odhodlala na prvý krok: deťom do 16 rokov zakázala opustiť provinciu skôr, než sa vybavia všetky oficiálne náležitosti. A to môže trvať mesiace. Dosť na to, aby sa dalo preveriť, čo sa s dieťaťom stane.
Získať dôkazy nie je jednoduché. Malajzijská polícia včera pravdivosť SMS-ky o adopcii detí poprela.
Skúsenosti z iných postihnutých oblastí sú však jednoznačné. "Som si istá, že sa to deje," hovorí pre agentúru AFP Birgithe Lund-Henriksenová z indonézskeho UNICEF-u. "Pre tieto bandy je povodeň perfektnou príležitosťou."
Po zásobovaní vodou, potravinami a liekmi je tak ochrana detí pre humanitárne organizácie najvyššou prioritou. Do preplnených táborov vysielajú svojich ľudí a vytvárajú špeciálne centrá pre deti. Nič iné sa robiť nedá. Adopcia do zahraničia nie je podľa nich východiskom. "Už tak sú deti vytrhnuté zo svojho života," myslí si Schneider.
