BRATISLAVA - Kým v Humennom za štvorcový meter bytu mesto vyberie 3,50 koruny, v neďalekom Vranove nad Topľou dvakrát toľko. Trenčín a Myjava za psa v bytovke nechcú ani korunu, zato Spišská Nová Ves tri tisícky ročne. Malacky za automat na cigarety alebo alkohol nepýtajú nič, Pezinok až 50-tisíc korún. Ako je to možné?
Od 1. januára sú v obciach a mestách len také miestne dane, aké tamojšia samospráva uznala za vhodné vyberať, a len v takej výške, akú sama stanovila. Túto právomoc obciam priniesla takzvaná fiškálna decentralizácia.
Miestna daňová politika má rôzne pozadie. Niekde nejakú daň zvýšili preto, aby zaplátali dieru v mestskom rozpočte alebo aby skôr splatili úver. "Chceli sme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Mierne sme museli zvýšiť príjmy," povedal primátor Levíc Štefan Mišák.
Nitrania za štvorcový meter bytu zaplatia o tri koruny viac ako vlani. Za peniaze získané výberom daní mesto podľa primátora Ferdinanda Víteka obyvateľom poskytuje mestskú hromadnú dopravu či verejné osvetlenie, a preto "očakávame finančnú spoluúčasť vo forme daní z nehnuteľností".
V Novom Meste nad Váhom zasa zvýšením dane za psa v bytovke (o 500 korún) chcú znížiť počet psov v činžiakoch, a tak aj "mieru obťažovania spolubývajúcich", povedal prednosta tamojšieho mestského úradu Dušan Današ.
No nie všade napriek nedostatku peňazí dane citeľne zvýšili. "Žijeme v požitavskom regióne, ktorý je hladovou dolinou," poznamenáva primátorka Zlatých Moraviec Serafína Ostrihoňová. V Stropkove nič nezvýšili. Podľa predstaviteľov radnice mesto bude musieť "zoštíhľovať" výdavky.
Autor: edi