v tomto roku objavila náš najobľúbenejší kolektívny šport. „Aby boli sily vyrovnané, nehrávame zásadne komárňanskí kanoisti proti konkrétnemu družstvu. Ide o miešané tímy. Väčšinou sa spájame s miestnymi hasičmi. Hráme ako chlapci na ulici, ide o ‘srandu‘. Mne hokej dá veľa, hoci tréneri frflú, že je nebezpečný. Nos môjho brata Ričiho si to odniesol po strele vodáckeho kamaráta Ďura Thurzu,“ naznačuje iba zdanlivo voľnejšiu zimu menší chlapík, aspoň z hľadiska „kulturistických“ kanoistických parametrov.
„Oddychová“ znamená pre špičkového kajakára Mišovho rangu dvojfázový tréning. „Hodinu až dve predpoludním pádlujem do zblbnutia v bazéne. Medzi štyrmi stenami to ide riadne na nervy. Popoludní rovnako. Okrem toho posilňujem, plávam. Futbal a hokej patria k oddychu. Roky-rokúce mám rovnaký rytmus. Ak by som ho porušil, bolo by to zlé,“ hovorí rodák z Bratislavy, čo je vlastne náhoda, lebo jeho mama bola v Podunajských Biskupiciach zdravotnou setrou. Mišo je totiž Komárňan telom i dušou.
Štvorkajak znamená totálnu súhru. Veľký výsledok si vyžaduje, aby boli štyria chlapi v jednu chvíľu rovnako fyzicky a psychicky vo forme. Michal Riszdorfer k tomu pridáva nedefinovateľný, ale podľa neho najdôležitejší moment - aby mali šťastný deň.
V komárňanskom „štvoráku“ riadi loď z prvého postu „háčik“ Richard Riszdorfer, Michal sedí za ním. Čo sa stane, keď váš brat nemá akurát šťastnú hodinku. Možno mu pomôcť - snažíme sa loviť vo vodách kanoistického myslenia. „Dá sa to. V podstate zvyšovaním frekvencie môžem Ričiho prinútiť, aby sa prebral. Treba ísť na to s citom,“ odpovedá tohtoročný päťnásobný majster Slovenska (raz singlkajak, dva razy dvojkajak, dvakrát štvorkajak).
Michal má radšej vodácke leto. Tréning je vtedy síce ešte väčšou drinou, ale v prírode. „Tempo zvoľňujem na jednofázový tréning iba počas Vianoc. Na Silvestra z dvojfázovej dávky nezľavujem,“ hovorí M. Riszdorfer, ktorý priznáva, že vodáci nie sú v posledný deň roka žiadni anjeli. „Vieme to riadne roztočiť. Až tak, že na druhý deň musím z tela ‘vypádlovať‘ bolehlav,“ smial sa slovenský kanoista roka, ktorý má rád pivo, špecialne značku Velvet, lebo neobsahuje veľa bubliniek. Jeho normou sú tri-štyri pollitre na dlhé posedenie.
Komárňanci budú po prvý raz silvestrovať mimo lodenice. Tá je totiž v rekonštrukcii. Tréningové zariadenia sú k dispozícii, prerába sa v časti, kde je klubovňa. Tibor Soós, vždy vtipný tréner z tohto nášho vodáckeho raja poznamenal: „Ja som na slávnostný prípitok o polnoci. Ten som si nikdy neodpustil. Ale už o štvrť na jednu mi chlapci dávali na známosť, že som osoba neželaná. Raz do roka to znesiem.“
PETER FUKATSCH
