Martina Moravcová (vľavo) sa teší zo svojho finálového prvenstva na 100 m polohové preteky na 5. majstrovstvách Európy v krátkom bazéne v Antverpách. V cieli prijíma gratuláciu od striebornej Slovinky Alenky Kejžarovej. FOTO - TASR/AP
Po ME v Sheffielde 1998 a Valencii 2000 si slovenská plavkyňa MARTINA MORAVCOVÁ aj v Antverpách vyplávala tri zlaté medaily. Z krátkeho bazéna ich už má na konte dvanásť a v poradí najúspešnejších jednotlivcov (vrátane predchádzajúcich 4 ročníkov ME v šprintoch) je už na čele. Pred Nemkou Sandrou Völkerovou.
Aký je to pocit?
„Veľmi príjemný. Aj keď som nad tým veľmi nezamýšľala.“
Sobotňajšiu polohovku ste plávali s veľkým prehľadom. Spokojná?
„Až na znakovú obrátku. Nevyšla mi, tam som sa musela za doskoku poriadne natiahnuť. Nebyť toho, mohla som atakovať európsky rekord.“
Mali ste vôbec obavy o zlato?
„Ani nie. Prsiarsky úsek mám síce slabší, aj ma na ňom Slovinka Kejžarová predbehla, ale vedela som, že na kraule ju i ostatné dokážem eliminovať. Takže pohoda.“
Kejžarová vás vraj na spoločných tréningoch v Dallase zvykne poraziť.
„Lebo polohovku trénujeme až v piatok. A ja som už na konci týždňa úplne vypľutá.“
Stihli ste si po dohmate vychutnať jubilejné desiate európske zlato z krátkeho bazéna?
„Kdeže. Len čo som sa trochu vydýchala, začala som myslieť na semifinále sto motýľ. Mala som pred ním totiž asi len deväť minút času. Ledva ma masér Boleček stihol trochu popretriasať, už som išla na pľac znovu.“
Napriek tomu ste v semifinále plávali nečakane rýchlo. Ako je to možné?
„Čím rýchlejšie plávate, tým menej to bolí. Ale mala som toho dosť. Na poslednej päťdesiatke som sa takmer povracala. Bola som ako lopata.“
Druhé zlato ste si vyplávali o deň neskôr na 200 m voľný spôsob v európskom rekorde. Čakali ste ho?
„Verila som, že to dokážem a po pohľade na výsledkovú tabuľu som bola chvíľu sklamaná. Videla som tam o sekundu horší čas. Pozrela som sa opäť a videla som, že predtým to bol omyl. Hneď som pookriala.“
Mali ste na 200 m kraul špeciálnu taktiku?
„Nie, plávala som od prvých metrov naplno.“
Času medzi druhým a tretím finále bolo málo. Stačil na oddych?
„Štvrťhodinku navyše by som privítala, ale niečo vydržím, nie?“
Predpokladali ste titul aj na 100 m motýlik?
„Vedela som, že sa oň budem biť so Sjöbergovou. Druhej Švédky Kammerlingovej som sa nebála, tá vždy v závere umrie. Tak bolo aj teraz.“
Ako hodnotíte svoje antverpské vystúpenia?
„Som takmer absolútne spokojná. Mrzí ma len tesný odstup od vlastného európskeho rekordu na sto motýlik (4 stotiny). Mohla som mať rekordy dva. Na to, aby som zopakovala tri zlaté z vlaňajška, som však musela plávať poriadne rýchle časy. Veľmi ma však teší, že sa stále zlepšujem.“
RASTISLAV HRÍBIK, Antverpy
