„V novembri 1966, keď som sa stretol s prezidentom Lyndonom Johnsonom, aby sme prebrali navrhovaný rozpočet na obranu, mali sme fotografie, podľa ktorých Rusi začali rozmiestňovať systém protiraketovej obrany okolo Moskvy. Domnievali sme sa, že je to prvý krok v budovaní celoštátneho systému. Americký Kongres žiadal financie na protiakciu – americký obranný protiraketový systém. Ja som sa postavil proti tomu s argumentom, že treba zvyšovať obranný potenciál. Keď prezident Johnson predložil túto otázku v roku 1967 sovietskemu vodcovi Alexejovi Kosigynovi, pamätám sa, ako buchol päsťou: „Obrana je morálna, to útok je nemorálny.“ To je však absurdné. Morálne je to, čo zabráni použitiu jadrových zbraní.

Napokon sme sa spoločne vydali cestou nulového obranného systému a obmedzeného hromadenia útočných zbraní. Viedlo to k dohodám o znížení stavu zbraní ABM a SALT. Moja vtedajšia teória i dnešné presvedčenie je, že sa nedajú obmedziť útočné zbrane zmluvou, keď obrana môže byť neobmedzená. Ak jednu stranu zmluva obmedzuje povedzme na 3000 hlavíc a druhá strana zavedie obranný systém bez akýchkoľvek ohraničení, táto neobmedzená obrana môže zničiť toľko z 3000 hlavíc, že bude narušená rovnováha v zastrašovacej sile. Zmluva ABM a zmluvy obmedzujúce útočné zbrane do seba zapadajú so zreteľom na tento fakt. My Američania sa budeme donekonečna hádať, niektorí budú tvrdiť, že nás tento obranný systém dokonale zabezpečí, iní, že nebude vôbec fungovať.

Pokiaľ ide o Rusko alebo o Čínu, keď ich vodcovia posudzujú bezpečnosť štátu so zreteľom na možnú jadrovú vojnu, je logické, keď majú pred očami najhorší možný scenár. Zareagovať rozšírením útočnej kapacity na americké rozmiestnenie raketového systému nie je ani neracionálne, ani nelogické.“

Tang Ťia-suan, minister zahraničných vecí Číny, reagoval na vypovedanie v článku exkluzívne pre Global Viewpoint.

„Práve tak, ako nemožno zmluvu ABM posudzovať izolovane, nemožno takto posudzovať ani americký protiraketový obranný systém. Útok a obrana sú neoddeliteľné. Rozšírené obranné kapacity znamenajú do veľkej miery aj zlepšenie útočných kapacít.

Toto platí zvlášť pre Spojené štáty, jedinú superveľmoc. USA vlastnia najväčší jadrový arzenál a najvyspelejšie konvenčné zbrane na svete a opierajú sa o politiku jadrového zastrašovania. Raketový obranný systém sa tak stáva multiplikátorom amerických útočných zbraní. Silne zabrzdí celkový proces jadrového odzbrojovania vo svete a iniciatíva USA za zníženie útočných jadrových zbraní stratí zmysel.

Ľudia sa neubránia otázke, čo je pravým zámerom ukrytým za tvrdohlavosťou USA, s akou chcú vyvinúť protiraketový obranný systém napriek postoju medzinárodného spoločenstva. Ide naozaj o obranu proti raketovej hrozbe zo strany tzv. problémových štátov, alebo skôr o zväčšenie vojenskej prevahy nad ostatnými veľkými štátmi?“

©Los Angeles Times Syndycate

Autor: GLOBAL VIEWPOINT