Prvýkrát od pádu vlády talibov sa z nej mohli Afganci tešiť celý deň z televízie a nielen niekoľko hodín v noci ako doteraz. Kábulská televízia navyše prvýkrát vysielala aj počas dňa, od deviatej ráno do polnoci, a neostala iba pri nudnom spravodajstve, modlitbách a indických filmoch tej najhoršej kategórie. V čase, keď mali byť všetci v mešitách, bežal taliansky film z 50. rokov. Spravodajstvo včera úplne vynechala, a tak sa obyvatelia nemohli radovať s vojenskými vodcami, podľa ktorých bol včerajšok posledným dňom al-Káidy.

O politike a vojne sa však hovorilo v mešitách, kde predstavitelia novej dočasnej vlády ďakovali Alahovi za to, že viac ako dvadsaťročná vojna sa skončila. Trojdňový najväčší moslimský sviatok po prvý raz oslávili Afganci celkom slobodne.

Dovolené je už aj fajčiť na ulici – len piť treba veľmi veľmi opatrne. Oficiálne nie je povolené predávať ani užívať alkohol, ale už za to nehrozí trest. „Môžeme sa dokonca veľmi obozretne opýtať v reštaurácii, či by nám niekde nenašli fľašu alkoholu, ale vypiť ju musíme v súkromí,“ vyhlásil Junus, ktorý po štúdiách v Sovietskom zväze trpel tou dlhou nútenou abstinenciou. Na ulici sa objavilo niekoľko žien bez burky.

No najväčšiu radosť majú žobráci. Moslimovia, ktorí nedodržali mesačný pôst na sto percent, sa môžu vykúpiť tým, že nakŕmia šesťdesiat chudákov. Podľa toho, ako sa pred mešitami rozdávala almužna, nemajú všetci najčistejšie svedomie. „Ja som nejedol, keď bolo svetlo, ale keď som bol na ceste, zobral som si kúsok suchého chleba, a to sa môže,“ ospravedlňuje sa Chálim, ktorý už rozdal najmenej 60-tisíc afgáni. Tváril sa, akoby ho vypočúvala náboženská polícia, ktorá zanikla spolu s vládou talibov.

Autor: Petra Procházková pre SME agentúra Epicentrum, Kábul