Aké závery vyplývajú z laekenského summitu pre Slovensko?
Sú tu širšie závery, ktoré znamenajú ďalší posun v EÚ smerom k intenzívnejšej spolupráci, napríklad v boji proti terorizmu. Viac sa nás dotýkajú dve oblasti – rozšírenie a diskusia o budúcnosti únie. Pri téme rozšírenie bol potvrdený scenár, ako ho zverejnila v novembri Európska komisia. Ten v prvej vlne rozšírenia počíta až s desiatimi krajinami. Pre Slovensko to znamená naozaj konkrétnu šancu na zavŕšenie rokovaní na budúci rok a vstup do únie v roku 2004.
Nebude nový Konvent len ďalší byrokratický orgán?
Nemyslím si. Predchádzajúci Konvent priniesol odporúčanie, ktorým je dnes už politicky prijatá charta základných práv Európskej únie. Po summite v Nice ostali viaceré otvorené otázky – transparentnosť zmlúv, vzťahy medzi kompetenciami na komunitárnej úrovni a na národnej, vzťahy medzi národnými a európskymi parlamentmi a ďalšie, ktoré prinesie čas a vývoj.
Slovensko ani ostatné kandidujúce krajiny nedostali právo v Konvente hlasovať.
Myslím, že sa nedalo očakávať aktívne hlasovacie právo. Tento hendikep môže byť však nahradený veľmi aktívnou a kvalitnou účasťou, pretože názory bude možné prednášať, a ich akceptácia bude závisieť najmä od ich obsahu. Zavŕšením tohto procesu má byť Medzivládna konferencia v roku 2004. Pri nej už môžeme byť plnoprávnymi členmi.
Ako bude prakticky vyzerať zasadanie Konventu?
Účastníci sa budú schádzať na jednotlivých kolách rokovaní, pričom medzitým budú pracovať pracovné skupiny a expertné tímy, ktoré budú spracúvať jednotlivé zadania. Konvent má predovšetkým politickú dimenziu. Má reprezentovať všetky základné inštitúcie, teda všetky krajiny, ich vlády a parlamenty, Európsky parlament, komisiu, kandidujúce krajiny. BARBORA TANCEROVÁ