Keď sa v roku 1974 Valéry Giscard D‘Estaing stal francúzskym prezidentom, kritizovali ho, že je primladý. Teraz ho na summite Európskej únie v belgickom Laekene vo veku 75 rokov poverili vedením Konventu, ktorý odštartuje najhlbšie reformy v histórii únie. Samozrejme, že sa ozvali hlasy, podľa ktorých je na to pristarý. Na vek však europredstavitelia nebrali ohľad. Iba jeden taliansky novinár, ktorý sa opýtal, či sa v prípade jeho smrti počítalo s nástupcom.
Plusy a mínusy pána D‘Estainga
Novinárovi sa dostalo kladnej odpovede, i keď dvoch podpredsedov Konventu, ktorému bude D‘Estaing šéfovať, nezvolili kvôli vysokému veku francúzskeho exprezidenta, ale kvôli rovnováhe medzi štátmi EÚ. Podpredsedami sa stali Talian Giuliano Amato a Belgičan Jean-Luc Dehaene. Na kandidatúre D‘Estainga sa Nemecko a Francúzsko dohodli už pred troma týždňami, čo vzbudilo žiarlivosť malých štátov. Na toto kreslo si robili nároky aj Španieli, Taliani či Rakúšania. Predsednícka krajina – Belgicko však našla kompromis, keď ponúkla funkcie podpredsedov.
Vymenovanie D‘Estainga, kedysi zarytého odporcu vstupu Španielska a Portugalska do únie, nebolo zadarmo. Všeobecne sa očakávalo, že Paríž sa vzdá možnosti byť sídlom niektorej z desiatich špecializovaných európskych agentúr. Francúzske mestečko St. Nazaire si nárokovalo to, že v ňom bude sídliť agentúra pre námornú bezpečnosť. Paríž sa však ničoho nevzdal. Horúcu diskusiu napokon belgický premiér Guy Verhofstadt ukončil bez toho, aby sa na niečom dohodli. Bitka o agentúry bola jediným neúspechom summitu.
Európa Európanom
Na summite v Laekene predstavitelia pätnástky v záverečnej deklarácii založili 105-členný Konvent, ktorému by mal D‘Estaing šéfovať od prvého marca. Spolu s Amatom a Dehaenom by mal načrtnúť úlohy regiónov v budúcej EÚ, ústavu, vonkajšie hranice či fungovanie spoločnej armády. Ich úlohou sa tak stáva to, čo Briti i severania odmietajú nazývať „európsky superštát“, hoci sa to inak ani pomenovať nedá. Projekt, ktorý bude D‘Estaing kormidlovať, vychádza z toho, že v súčasnej forme nie je EÚ schopná prijať desať ašpirantov. Preto ju treba od základov zreformovať. Konvent bude riešiť aj to, ako sa má voliť predseda Európskej komisie, či aké majú byť právomoci Európskeho parlamentu. Cestou centralizácie sa predstavitelia europätnástky vydali už systémom jednotnej policajnej identifikácie či vytvorením európskych konzulátov v zahraničí, ktoré by mali nahradiť doterajšie národné zastupiteľské úrady.
Kandidáti nevetujú
V budúcom Konvente budú mať zastúpenie všetky členské štáty únie a kandidáti. Tí síce dostali toľko stoličiek ako každá členská krajina, nemajú však právo veta. I samotná účasť je však úspechom. Reprezentanti z Bulharska či Estónska, alebo Slovenska sa budú môcť presvedčiť, že reforma únie už nie je výsadou jednotlivých členských štátov, ale úlohou nadnárodného Konventu. Deklarácia z Laekenu tak odštartovala reformu v takej forme, ako si to želal belgický premiér Verhofstadt: „Európske inštitúcie musia byť bližšie k občanom“.
