Odchádzajúci prezident Svetovej banky James Wolfensohn bol často i terčom antiglobalistických útokov. Snímka ho zachytáva vo chvíli, keď ho jeden z demonštrantov oblial vlani na jar zelenou farbou počas jeho návštevy v slovinskej Ľubľane. FOTO - REUTERS
rozhovory s rozhodujúcimi krajinami.
O zmene na najvyššom poste v organizácii, ktorá vznikla v Bretton-Woode v roku 1994, hovorí jej odchádzajúci šéf James Wolfensohn. "Som vo funkcii desať rokov a to už asi stačí. Pokiaľ však bude treba, urobím všetko, čo si budú akcionári priať," povedal pre televíznu stanicu ABC. "Očakávam, že v priebehu roku funkciu možno odovzdám niekomu inému," dodal.
Pochybnosti o jeho zotrvaní v kresle sa začali šíriť už pred niekoľkými týždňami. Wolfensohna totiž do čela Svetovej banky vymenoval ešte demokratický prezident Bill Clinton. Súčasný prezident George Bush spolu so znovuzvolením má aj právo rozhodnúť, kto Svetovú banku povedie. Nie je pritom tajomstvom, že Wolfensohn si s Bushom príliš nerozumie. Špekuluje sa, že kandidátom na šéfa banky je obchodný splnomocnenec USA Robert Zoellick.
Wolfensohn je naturalizovaným americkým občanom, ktorý je pôvodom z Austrálie. Vo funkcii šéfa banky si získal sympatie za to, že inštitúciu zameral na účinnejší boj s chudobou, presadil aj výraznejšie odpustenie dlhov najchudobnejším krajinám a pustil sa do riešenia korupcie pri využívaní poskytnutých peňazí.
Akcionármi Svetovej banky je 184 štátov, vrátane Slovenska. Štáty financujú nielen Svetovú banku, ale aj Medzinárodný menový fond, ktorý je považovaný za sesterskú organizáciu banky. Podľa neformálnej dohody medzi členmi býva šéfom Svetovej banky vždy Američan a prezidentom MMF Európan.
(čtk, reuters)
