Autobusy nie sú, dedinčania sedia doma a peškujú

Posledný autobus z dediny odchádza o štvrtej popoludní, do niektorých osád idú len dva spoje za deň a cez víkend nejazdia vôbec. Ak ľudia nemajú auto, v sobotu, nedeľu sa dostanú z dediny jedine peši alebo stopom. Dediny najmä v chudobnejších lokalitách

Juraj Bela sa do obchodu v Cerove zviezol ráno o 6.34 autobusom, ale s nakúpenými minerálkami sa päť kilometrov vracia pešo - na spiatočný autobus by musel čakať hodiny.

Posledný autobus z dediny odchádza o štvrtej popoludní, do niektorých osád idú len dva spoje za deň a cez víkend nejazdia vôbec. Ak ľudia nemajú auto, v sobotu, nedeľu sa dostanú z dediny jedine peši alebo stopom. Dediny najmä v chudobnejších lokalitách sa dostávajú do začarovaného kruhu - mladí odchádzajú, lebo na okolí nie je zamestnanie a ak by si prácu aj našli, komplikuje ju veľmi zlá doprava. A autobusy chodia do týchto dedín a osád čoraz menej, lebo nemajú koho voziť, keďže mladí odchádzajú. Zostávajú len starí, ktorí by možno aj odišli, keby bolo komu predať dom. Ale nie je.

Aj návštevu lekára treba načasovať

Zľadovatenou neposypanou cestou cez dolinu rezko kráča Juraj Bela. Na topánkach vidieť, že už čosi pochodili. Z obchodu v Cerove si nesie minerálky, lebo doma teraz nemá dobrú vodu. Domov na Cerovské lazy to má päť kilometrov. Cestou prechádza popri štyroch srnkách, ktoré stoja pár metrov od cesty. Ani sa nepohnú.

"Ako deti sme chodili do Cerova tiež pešo, ale krížom cez kopec. Potom začali chodiť autobusy. Pred dvadsiatimi rokmi chodili autobusy dobre, teraz zasa nechodia," hovorí Juraj Bela. "Cestu sme robili v roku 1969 a sedemdesiatom treťom som na tomto moste armoval."

Keď vystúpa hore, zo zastávky neďaleko svojho domu si vezme palicu. Nechal ju tam, keď išiel autobusom ráno o 6.34 h do obchodu do Cerova. Do autobusu s palicou nenastúpi, vždy si ju položí na zem vedľa plechového prístrešku zastávky. "Autobus ide dolu o pol siedmej ráno a naspäť pred druhou. Dva autobusy denne, v sobotu a nedeľu žiadny. Dnes ráno som išiel autobusom, keby som chcel ním ísť aj naspäť, musel by som niekoľko hodín čakať. No povedzte, ako sa majú ľudia dostať do roboty," hovorí Juraj Bela.

Spomína, že v Cerovských lazoch bývalo kedysi plno ľudí. "Mládenci, dievky, ženáči, starší. Postavili školu, kultúrny dom, robili sme tam zábavy, hrali divadlo. Domov je tu stále veľa, ale už prázdnych, ľudia poodchádzali. Aha, aj tuto oproti skoro nový dom a prázdny. Dnes je tu pätnásť ľudí, dvaja mladí," hovorí. Keď je chorý, k lekárovi ide do Krupiny. Musí si to načasovať tak, aby stihol autobus naspäť.

Za Cerovskými lazmi je hrdzavý plot družstva. Na vrátnici sedí pani z neďalekého Pereša. Hovorí, že keď pripadne snehu, autobusár niekedy povie - nejdem, lebo nie je posypané. V zime preto občas nejdú ani deti do školy. "Kedysi chodilo viac autobusov aj večer. Mladí tu už nie sú ochotní žiť a odchádzajú preč. My starší tu máme postavané domy, ale keby sme aj chceli odísť, nik nám za ne nezaplatí toľko, aby sme si mohli kúpiť byty v meste," hovorí vrátnička.

Dedinčania dolu v Cerove majú spojenie lepšie. Starosta Cerova Zdeno Ďurovkin hovorí, že aspoň do Krupiny jazdia autobusy dobre. Nezrušili žiadny spoj, iba jeden presunuli. "Posledný odchádza do Krupiny o šiestej, čo je oproti iným dedinám dobré. Som vďačný za to, že deti nemajú zatiaľ problém dostať sa do školy. Horšie je to smerom na juh na Krtíš," hovorí starosta.

Nechodia do kina ani na šport

Ľudia boli zvyknutí na určitý štandard - slovenské cesty sú popretkávané autobusovými zastávkami. Pole, kopec, nikde žiadny dom a odrazu autobusová zastávka. Plechová so strieškou, hranatá, okrúhla, plastová, drevená alebo iba obyčajná žltá značka bez prístrešku. K mnohým nie je odhrnutý sneh, nik do nich nechodí, iba občas mladí, ktorí si chcú tajne zapáliť. Za to po krajoch ciest kráčajú ľudia a keď počujú auto, vystrčia ruku a za chôdze stopujú.

Deti z týchto dedín nechodia na krúžky, nenavštevujú základné umelecké školy, nechodia športovať do klubov v mestách, nechodia do kina, lebo ak nemajú rodičia auto, večer by sa nedostali domov. Niektoré dediny sú odsúdené na zánik, mladí sa snažia čo najskôr vymaniť sa a dostať sa preč.

Problémy s dopravou nie sú v dedinách, ktoré sú na hlavnej ceste medzi dvoma okresnými mestami. Starosta Kalinova (medzi Lučencom a Poltárom) hovorí, že majú aj vlak, aj autobus. "Ľudia sa nesťažujú, cez dedinu prechádzajú aj niektoré diaľkové linky. Ale sú dediny, z ktorých si ľudia zohnali prácu v sklárňach, ale nemali sa ako dostať na šiestu do roboty. Je to niečo neuveriteľné, vytvára sa tu priepasť."

Doprava je, práca nie

Starostka obce Rovňany (okres Poltár) Elena Klimentová sa na dopravu počas týždňa zatiaľ nesťažuje, horšie je to cez víkend. Rovňany nie sú koncová obec, prechádzajú nimi cesty do viacerých ďalších dedín. "Ale večerné autobusy nechodia. Ľudia, čo robia v meste na druhej zmene, chodia z roboty domov peši, na bicykloch, stopom. Niektorí sa skladajú na benzín a idú autom viacerí. Nevieme, čo bude ďalej, lebo nám avizovali, že na dopravu je na rok 2005 tretinový rozpočet oproti roku 2004," hovorí Elena Klimentová. Dedina dopláca na jeden ranný spoj tisíc korún mesačne.

V Utekáči, pôvabnej dedine v úzkej doline, cítiť sklársku atmosféru na prvý pohľad. Podobá sa na typické sklárske severočeské dediny v sto metrov širokých dolinách, cez ktoré preteká hlučný potôčik. Podobné ako na severe Čiech sú ešte aj bytovky, v ktorých bývajú sklárski robotníci, stred dediny má typickú sklársku architektúru.

Cez dedinu jazdí množstvo autobusov, idú aj večer, je tam vlak, no starostka Utekáča Zuzana Paľašová je smutná. Nezamestnanosť je zhruba 50 percent, kedysi to bolo až 74 percent. "Je to tým, že padli sklárne a ľudia si nachádzajú robotu len postupne."

Na starej plechovej bráne sklárskeho podniku je nápis: "Zatvárajte bránu". Tá je však zatvorená dlhodobo, nik ju ani neotvára. Dedina je pomerne ďaleko od väčších miest, kde by si ľudia prácu mohli zohnať.

Z dedín budú rekreačné oblasti

Hlavná cesta medzi Kokavou nad Rimavicou a Hriňovou, pri jednej z odbočiek hore do kopcov stojí drevený prístrešok autobusovej zastávky. Na neodhrnutom snehu ani stopa, v prístrešku dávno nik nebol. Na stene z vonkajšej strany pribitý letáčik - Diskotéka v Ďubákove.

Z Ďubákova, dedinky v kopcoch s krásnym výhľadom na zasnežené okolie, odchádza posledný autobus o 16.00 h. Na dedine na prvý pohľad vidieť, že nepatrí medzi bohaté. A keďže dopravné firmy ani samospráva nemajú peniaze, aby chodili do koncových dedín prázdne autobusy, je aj izolované.

Autobusár Kamil práve prichádza na konečnú zastávku v Ďubákove. V autobuse nebol ani jeden pasažier, bolo medzi sviatkami. "Do roboty odtiaľto málokto chodí autobusom. Ľudia robia tu na družstve alebo v lesoch. Cez školský rok vozím dosť detí, ktoré chodia ráno do školy a poobede naspäť," hovorí autobusár.

Pamätá sa, že v dedine bývalo viac ľudí a posledný autobus prichádzal pred polnocou. Chlapi robili na družstve, ženy chodili autobusom do práce do Tatraľanu alebo iných textiliek.

Pod Ďubákovom je obec Šoltýska, cez ktorú chodí ten istý autobus. V záhrade oproti krčme ujko kála drevo, jeho koník stojí na ceste a žerie z plachty seno. Ujkovi sa nezdá, že by boli nejaké problémy s dopravou, zvykol si. Starostka Slávka Škvareniaková hovorí, že autobusy už určite nepridajú. "Do práce chodí málo ľudí, je to staršia dedina. Privítali by sme ešte aspoň jeden autobus večer okolo ôsmej-deviatej, ale nemyslím si, že nám ho dajú. Mladí sa už odsťahovali, v dedine sú posledné dve školopovinné deti. Asi sa z toho stane skôr rekreačná oblasť."

Peši, stopom, autami

V mestskom úrade v Stredných Plachtinciach (okres Veľký Krtíš) chystali silvestrovskú zábavu. Pre dvesto ľudí, čo je tretina dediny. Pri otázke na autobusy každý povedal - pani Irenka, najlepšie vie, tá chodieva autobusmi. Spoza tanierov vyšla pani Irenka, žena v stredných rokoch, a jej prvé slovo pri zmienke autobus bolo - otras. Pred mesiacom im zrušili víkendové autobusy. "Cez víkend chodil ráno o trištvrte na päť, vracal sa na obed. Teraz nič. V týždni nie sú večerné spoje. Máme tu zdravotné sestry, ktoré majú problém dostať sa na nočnú, z továrne z druhej zmeny sa nedá vôbec. Musia ísť šesť kilometrov peši dolu na hlavnú cestu alebo spolu viacerí autom," hovorí pani Irena.

Mladí chodia do kina do Krtíša alebo na zábavu tak, že prespia u kamarátov. "Kedysi sme my robili v bani. Na nočnú sme išli z Plachtiniec autobusom o pol deviatej večer. Tí, čo vyfárali z bane, prichádzali domov do Plachtiniec v noci o pol dvanástej. Autobusy normálne išli," hovorí. Hnevá sa, že dedina je od Krtíša len desať kilometrov, ale autobusy jazdia okolo cez Obeckov a Sklabinú, namiesto 10 korún platia ľudia 25 korún a cestujú omnoho dlhšie.


Cestovný poriadok a na ňom dva spoje.

S plnými taškami sa treba domov vracať šesť kilometrov. Ako inak, pešo.

Zastávka na Šoltýske vyzerá, akoby už zabudla, že zastávkou bola. FOTO SME - RICHARD FILIPKO

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 580
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 049
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 825
  5. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 592
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 591
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 087
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 155
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu