On vlastne priamy útok ani nezažil, niečo videl, ostatné počul. "My sme mali šťastie. Bývali sme na severe súostrovia, na mieste, ktoré sa nazýva Kuradu. Hlavný útok sa nám vyhol, zastavila ho asi Srí Lanka. My sme len videli, že sa zdvihla veľká vlna a zastavila sa tesne pri terase vilky, v ktorej sme bývali. To sme nevedeli, že ide o tsunami, ktoré o pár kilometrov ďalej rozsievali smrť. Po nás sa voda ani nedostala. Jedna dvojica z nášho hotela sa vybrala na prechádzku pri odlive. Vtedy more ustúpilo asi o sto metrov. Kým sa však stihli vrátiť, prišla druhá veľká vlna, vtiahla ich dovnútra a nakoniec ich zachránil nejaký čln," hovorí jedným dychom Karol Kisel, ktorý niečo také na dovolenke ani vo sne nečakal.
"Na Maldivách som už raz bol v roku 1999 s trénerom Radolským. Dostali sme ten zájazd ako odmenu za postup na olympiádu. Veľmi sa mi tam páčilo a sľúbil som priateľke Lucke, že jej to raz ukážem. Vybrali sme si jednu cestovku, našli sme last minute zájazd a na druhý deň sme leteli. Na deviaty deň nášho pobytu, deň pred odchodom domov, sa to stalo," dodal liberecký a reprezentačný stredopoliar.
Postupne sa dozvedali, čo sa stalo a aké mali šťastie. "Domáci nám vraveli, že niečo podobné v živote nevideli," dodáva Kisel. Najväčšie problémy mal s tým, ako oznámiť domov, že sú v poriadku. "Mobily nefungovali, nedalo volať. Rodičia vedeli, že tam, kde som, bolo zemetrasenie, ale nevedeli, čo je s nami. Až po dvanástich hodinách som sa dovolal. Neviem ani, čo boli prvé slová mamy a otca, viem len, že dodali, že im spadol veľký kameň zo srdca," usmieval sa včera Kisel junior.
V tom čase, keď sa blížila katastrofa, sa s priateľkou opaľovali. "Dovtedy sme sa tam mali ako v raji. Krásne počasie, deň ako z rozprávky vystrihnutý a zrazu bum, bolo po všetkom."
Domov odleteli až o dva dni po plánovanom termíne. "Na hlavné letisko sme sa mali dopraviť hydroplánami, lenže tie nemohli u nás pristáť, lebo letisko pre ne bolo zničené. Potom sa to dalo do poriadku a keď som sedel na palube lietadielka, vydýchol som si. Ale pri pohľade dolu na úplne zničené ostrovy mi behal mráz po chrbte. Strašný pohľad. Som nesmierne rád, že som doma a bez ujmy," dodal jeden z kľúčových hráčov Liberca.
