BRATISLAVA - Prezident Ivan Gašparovič chce zmeniť zákon o štátnych vyznamenaniach. V sobotu ich udelil 20, ale s menami, ktoré vybrala vláda, nebol celkom spokojný. Keďže s ňou nechcel ísť do ostrého sporu, rešpektoval jej 13 návrhov, ale dodal ďalších sedem mien podľa vlastného výberu.
Prezidentov hovorca Marek Trubač povedal, že prezidentovi vo vládnom návrhu chýba "viac vedeckých pracovníkov, akademikov alebo bežných ľudí", lebo vláda často navrhuje len mediálne známych ľudí ako hercov či športovcov.
Vo vládnom výbere sa ocitli napríklad herci Marián Labuda, Milan Lasica, bývalý podpredseda vlády z rokov 1990 - 91 Jozef Kučerák alebo in memoriam bývalý veľvyslanec vo Vatikáne a čestný predseda KDH Anton Neuwirth.
Prezident zasa vybral napríklad spisovateľa Antona Habovštiaka (in memoriam) či Petra Ščigulinského a Ivana Pjateka, ktorí sa podieľali na odstraňovaní kalamity vo Vysokých Tatrách.
Prezidentovi prekáža, že vláda sa s ním o návrhoch na vyznamenania neradila. Hovorca vicepremiéra Pála Csákyho Martin Urmanič tvrdil, že so šéfom kancelárie Milanom Čičom sa dohodli, že prezident má oznámiť pripomienky, ale nič sa nestalo. "Ak nefunguje kolobeh informácií v kancelárii prezidenta, nie je to vec vicepremiéra," povedal Urmanič.
Prezident Gašparovič chce zmeniť zákon tak, aby bol jasnejší mechanizmus udeľovania vyznamenaní, ale aj podmienky výberu kandidátov.
Keďže prezident márne čakal návrh takej novely od Csákyho, podľa Trubača sa zrejme obráti na poslancov. Predminulý týždeň ho navštívili poslanci Dušan Jarjabek (HZDS) a Dušan Čaplovič (Smer) a prezident sa ich opýtal, či by zákon predložili. "Sme ochotní nájsť širšiu podporu v koalícii aj v opozícii," povedal SME Čaplovič.
Viacerí poslanci parlamentu si kritériá výberu nevedia dosť dobre predstaviť. Poslanec KDH František Mikloško ešte na jeseň povedal, že robiť tabuľky s nárokmi na vyznamenanie nie je možné, lebo pohľad na životný príbeh človeka je individuálny.
Autor: sp
