No minule mi len tak napadlo opýtať sa svojho priateľa, v rámci vzájomného spoznávania sa, či si s kamarátmi vymieňajú vianočné darčeky. Priateľ mi, samozrejme, odvetil, že nie. A ja som sa úplne nelogicky, možno trochu detinsky opýtala: "Prečo?" "Lebo muži si darčeky nedávajú," znela odpoveď.
V tej chvíli som sa necítila trápne, že sa vypytujem na veci zrejmé. No zarazilo ma, k čomu sme sa od jednoduchých prečo-otázok dopracovali. Záver debaty dospel k tomu, že ženy každého veku obdarovávaním dokazujú komusi, že pre ne znamená niečo extra. Takisto aj akýkoľvek dar, darček, list či obyčajná pohľadnica je pre ne signálom, že sú čímsi viac, než len štatistom v živote darcu. Muži, naopak, nemajú takú silnú potrebu utvrdzovať si svoje vzťahy a priateľstvá darčekmi.
Ešte si živo pamätám tie časy na strednej škole, keď sa jedna kamarátka rozhodla urobiť "čosi extra" a vyrobila maličké vrecúška naplnené voňavými bylinkami. Každej spolužiačke darovala jedno a mne.... sa neušlo. Prepadol ma vtedy pocit, že som totálny "looser", a slzy som mala na krajíčku. Ešte dnes sa pri podobných situáciách musím brániť silou svojho racionálneho ja. Lebo som staršia, trochu múdrejšia a niečomu som sa už v živote priučila.
Zdá sa vám to byť infantilné? A nech. My, nežnejšia polovička ľudstva, máme skrátka potrebu ozvláštňovať svoje vzťahy, aby nezapadli prachom všednosti. A na to treba poriadnu dávku fantázie.
Milé moje, nič si z toho nerobte, ak na narodeniny či iný sviatok nedostanete darček, ba ani kyticu. Niekedy stačí v miernom predstihu utrúsiť nejaké to zázračné slovko a je po probléme. Muži tak aspoň nič nepokazia a vy budete mať radosť. Mohlo by to znieť aj takto: "Zajtra mám narodky. Chcem kvetinu."
Autor: ALENA FIGUROVÁAutorka bloguje na figurova.blog.sme.sk
