Euronews v pondelok ráno priniesli prehľad európskej tlače. Na titulných stránkach denníkov, počnúc El País, pokračujúc Le Figaro až po Corriere della Sera, sa vyníma podobná fotografia. Dokonca sa domnievam, že európske denníky uverejnili na titulkách fotografiu tej istej scény: otec v zúfalstve túli k hrudi telo svojho osemročného syna, ktorého zabila prílivová vlna. To zúfalstvo je neopísateľné, nesprostredkovateľné a neprecítiteľné. Predstavujem si tú scénu - otec s mŕtvym synom na brehu mora, obklopený dvadsiatimi fotografmi popredných svetových denníkov, ktorí bojujú o lepšiu kompozíciu (v pozadí by malo byť vidieť aj more).
Hneď po katastrofe, ktorá sa udiala na druhom konci sveta, som si začal všímať, ako reagujeme na niečo, čo sa nás bezprostredne netýka, neovplyvňuje naše životy, ale napriek tomu má príchuť niečoho "kolosálneho".
Našiel som jeden prvok, ktorý sa mi zdá šialený. Bodycount. Počítanie mŕtvol. V nedeľu večer v Labyrinte, pri teplom čaji a v pohodlí vianočnej atmosféry sme hádzali do pľacu najnovšie pikošky: "Pätnásťtisíc mŕtvych!", "Jak pätnásť - sedemnásťtisíc!", "Páni, nesledujete správy: už je to dvadsaťtritisíc a to ešte len začínajú počítať!" a tak ďalej...
Bodycount však nie je atrakciou dúbravských nálevovní. Presvedčili ma o tom všetky médiá, ktoré sledujem. Pre redaktorov Nového Času musí byť katastrofa podobného rozmeru požehnaním. Po Olasovej, Uličnej a ostatných pseudocelebritách môžu prísť znova každý deň s titulkou, ktorá predáva: "Pätnásťtisíc mŕtvych!", "Jak pätnásť - sedemnásťtisíc!", "Páni, nesledujete správy - už je to dvadsaťtritisíc, a to ešte len začínajú počítať..."
Čo máme s katastrofou na druhom konci sveta? Súcit? Výdych úľavy, že nám sa to stať nemôže? Čo nás na nej zaujíma? Prečo toľkí z nás robia každohodinový update správ o katastrofe na BBC, CNN, SME, všade, kde sa dá? Čo je na katastrofe také atraktívne a fascinujúce? Predstavy suchozemcov o tom, ako tie vlny museli vyzerať? Ako si razili cestu oceánom a neuveriteľnou rýchlosťou narážali na pobrežie krajín, ktoré pozná väčšina z nás iba z televízie? Je mi z toho na zvracanie.
Idem zavolať ministerstvo zahraničných vecí. Naša sekretárka Janka odišla pred týždňom na vianočnú dovolenku do Thajska a nemáme o nej žiadne správy. Dúfam, že sa jej nič nestalo.
Cítite to zvláštne mrazenie z možnej senzácie?!
Autor: PEŤO ROLNÝ(Autor bloguje na rolny.blog.sme.sk.
