Chorých je na Srí Lanke viac ako dosť. Ničivá prílivová vlna pochovala najmenej 27-tisíc ľudí.
"Nechcel som utiecť. Myslím, že je dôležité ostať a snažiť sa organizovať pomoc. Nechcem zatvárať oči pred hrozným utrpením, ktoré sa tu odohráva," napísal včera Kohl v denníku Bild s tým, že pomôcť chce hlavne deťom.
Hororové scény sledoval z balkóna hotela, kde bolo ubytovaných asi 60 Nemcov a Švajčiarov. "V nedeľu ráno okolo deviatej som stál na balkóne a videl, že more sa mení. Malo celkom iný zvuk. Potom sa zdvihla obrovská vlna a neslýchane získavala na sile. Ľudia vrieskali a zmätene utekali preč. Vlna strhla všetko. Drevené chaty a budovy, ktoré neboli stabilné, jednoducho odplavila."
V prvej chvíli si vôbec neuvedomoval, čo sa deje. "Až keď sme uvideli, že obe spodné poschodia hotela sú pod vodou, pochopili sme, že sa stalo niečo hrozné. Ja som mal šťastie, že som býval na treťom poschodí." Videl, ako sa ľudia márne snažia z trosiek vyslobodiť svojich príbuzných. Všetci zahraniční hostia hotela katastrofu prežili.
Kohl bol ohromený, keď celé domy v sekunde zmizli pod vodou. "Pripomínalo mi to obrázky skazy z druhej svetovej vojny, ktoré si pamätám ako chlapec. Vyzeralo to ako po ťažkom bombardovaní."
Po dvoch dňoch bez vody a elektriny musel zmeniť hotel, teraz býva neďaleko hlavného mesta Colombo. Pomáha už tým, že ako turista ostal. "Hotel zamestnáva 300 spolupracovníkov. Z ich príjmov žijú rodiny, spolu asi tritisíc ľudí." Kohl pripúšťa, že má strach z epidémií, ostáva však, aby dokázal, že krajina ide ďalej a má budúcnosť. (mim)
