V roku 2004 Slovensko potvrdilo svoj imidž stredoeurópskeho reformného lídra. Ratingové agentúry krajine niekoľkokrát zlepšili známku a Svetová banka označila Slovensko za lídra v reformách zlepšujúcich podnikanie. Za svoj cieľ si nás vybralo čo do počtu najviac investorov a silnejúca koruna bola vďačným lákadlom menových špekulantov.

Zlepšovanie ekonomických ukazovateľov pocítili ľudia zatiaľ iba obmedzene, vinou januárových zmien spotrebných daní a zvýšenia regulovaných cien energií.

Na to, ako sa bude dariť ekonomike a spotrebiteľom v roku 2005, sme sa spýtali analytikov slovenských bánk. V ich odpovediach je spoločný predpoklad rastu platov, ekonomiky i investícií. Nezamestnanosť by podľa predpovedí mala ďalej klesať a o pokles už sa nebudú starať administratívne opatrenia, ale výlučne tvorba nových miest.

Podľa odhadu analytikov bude pokračovať i posilňovanie slovenskej meny. Podľa najoptimistickejších odhadov by euro mohlo takto o rok stáť menej ako 37,50 koruny.

Rizikom budúceho roka bude opäť cena ropy. Spolu s neistým vývojom svetovej ekonomiky sú to činitele, ktoré Slovensko nemôže ovplyvniť, no musí sa s nimi vyrovnať. Podľa viacerých analytikov je však dôležité, aby krajina nezľavila z nárokov na domáce faktory. To nemusí byť v predvolebnom roku vôbec jednoduché.

Ekonomika dnes a zajtra

Zostavené podľa predpovedí ING DSS, ČSOB, Uni Banka, Tatra Banka

Ako sa bude vyvíjať reálna mzda?

SILVIA ČECHOVIČOVÁ, ČSOB

V roku 2005 by malo prísť k zrýchleniu rastu reálnych miezd najmä vďaka výraznému poklesu dynamiky inflácie. Medziročný rast spotrebiteľských cien už v januári poklesne pod štyri percentá. Náš odhad reálnych miezd na celý rok 2005 je na úrovni 3,5 %. Táto výška nebude pre ekonomiku znamenať nebezpečenstvo, keďže rast produktivity práce prevýši rast reálnych miezd.

ROBERT PREGA, Tatra Banka

Očakávame, že od budúceho roka by sme mali byť svedkami udržateľného rastu reálnych miezd. V budúcom roku by sa tempo rastu reálnych miezd malo v priemere pohybovať okolo úrovne 4 %. Kľúčovým faktorom zrýchlenia rastu reálnych miezd v budúcom roku bude výrazný pokles celkovej inflácie.

ĽUBOMÍR KORŠŇÁK, Uni Banka

V roku 2005 očakávame relatívne výrazný rast reálnych miezd na úrovni okolo 3,7 %, podporené aj očakávaným poklesom inflácie.

MÁRIA ALEXOVÁ, VÚB

Hoci rast nominálnej mzdy sa budúci rok môže nepatrne spomaliť, reálna mzda by naopak mala výraznejšie stúpnuť predovšetkým vďaka očakávanému poklesu inflácie (zo súčasných o niečo viac než 6 % na približne 3,5 %).

JÁN TÓTH, ING Bank

Reálne mzdy by sa mohli vyšplhať až o 4,8 percenta, vláda počíta len s nárastom 3,5 percenta. Je to veľmi výrazný skok, na porovnanie tento rok oproti vlaňajšku stúpli reálne mzdy len o 1,8 %. V budúcom roku najviac stúpnu platy zamestnancom firiem, v ktorých je zahraničný kapitál, teda v časti služieb, ako sú telekomunikácie, banky a informačné technológie a v časti priemyslu, ako je automobilový priemysel a jeho dodávatelia alebo elektrotechnický priemysel a hutníctvo.

Zostane Slovensko regionálnym lídrom v ekonomickom raste ?

SILVIA ČECHOVIČOVÁ, ČSOB

Náš odhad rastu HDP je na úrovni 5 % na budúci rok, čo by znamenalo potvrdenie prvého miesta Slovenska v rámci stredoeurópskeho regiónu. Naším najväčším konkurentom bude Poľsko, uňho však predpokladáme nižší rast HDP na úrovni 4,7 percenta. Ťahúňom ekonomiky bude predovšetkým domáci dopyt, a v rámci neho predovšetkým ďalšie pokračujúce oživenie spotreby domácností (vďaka rastu už spomínaných reálnych miezd a rastu spotrebných úverov, či splátkových predajov) a výraznejšie rastúce investície. Ich rast bude súvisieť hlavne s výstavbou dvoch automobiliek PSA Peugeot a Kia a budovaním diaľnic. Na druhej strane bude na HDP negatívne pôsobiť čistý export, a to kvôli zvýšeným dovozom investičných celkov a technológií. Pôjde však len o prechodný jav.

ROBERT PREGA, Tatra Banka

Za rok 2004 dosiahne pravdepodobne najrýchlejší rast v regióne Poľsko (6.0 % vs. 5.4 %). V budúcom roku predpokladáme, že v obidvoch krajinách by sa malo tempo rastu pohybovať okolo úrovne 5 %.

ĽUBOMÍR KORŠŇÁK, UniBanka

Slovensko má všetky predpoklady na udržanie si pozície regionálneho lídra, pomôcť by tomu mali aj investičné projekty z predchádzajúcich rokov. Aj napriek tomu predpokladáme, že v roku 2005 pravdepodobne dôjde k miernemu spomaleniu rastu HDP v porovnaní s týmto rokom a HDP by mohlo zaznamenať rast okolo 5,0 %.

MÁRIA ALEXOVÁ, VÚB

Rast HDP Slovenska ostane jeden z najsilnejších v regióne aj v nasledujúcom roku podporený predovšetkým robustným domácim dopytom. Očakávame, že popri silnom investičnom dopyte, sa zrýchli aj rast spotrebného dopytu, najmä zo strany domácností.

Zachová sa doterajšie tempo prílevu investícií?

SILVIA ČECHOVIČOVÁ, ČSOB

Tempo prílevu priamych zahraničných investícií by sa malo v nasledujúcom roku ešte zvýšiť najmä v súvislosti s výstavbou automobiliek PSA Peugeot a Kia. Nielen investície do samotných závodov, ale i očakávaný príchod ďalších investorov v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu by mal zabezpečiť vyšší objem PZI, než tomu bolo v roku 2004. Viaceré projekty, ktoré boli ohlásené počas roku 2004, sa reálne uskutočnia až v nasledujúcom roku. Z ekonomického hľadiska je dôležité i to, že prílev PZI dostatočne pokryje deficit na bežnom účte platobnej bilancie, ktorý sa na budúci rok zvýši, a to jednak pre zhoršujúcu sa obchodnú bilanciu a bilanciu výnosov.

ROBERT PREGA, Tatra Banka

Vzhľadom na očakávanú privatizáciu Slovenských elektrární a vyhlásenia ministerstva hospodárstva a Sario sa dá predpokladať, že v budúcom roku by mal objem prílevu investícií prevýšiť úroveň v tomto roku.

ĽUBOMÍR KORŠŇÁK, Uni Banka

Slovensko aj naďalej ostáva veľmi atraktívnou oblasťou pre investovanie, navyše zohľadniac aktívnu politiku vlády pri získavaní zahraničných investícií je predpoklad, že tempo ich prílevu sa ani v roku 2005 nespomalí.

MÁRIA ALEXOVÁ, VÚB

Nie je dôvod, prečo by sa malo tempo prílevu investícií spomaliť, už v tomto roku boli oznámené viaceré investičné projekty, ktoré by sa mali realizovať práve budúci rok.

JÁN TÓTH, ING Bank

Očakávame, že prílev čistých priamych zahraničných investícií sa zvýši z 0,55 miliardy dolárov na 1,8 miliardy dolárov. Neprivatizačné (čisté) priame zahraničné investície odhadujeme na úrovni 1,25 miliardy dolárov. V dôsledku predaja Slovenských elektrární predpokladáme zvýšenie prílevu čistých zahraničných investícií na 2,5 miliardy dolárov.

Bude sa ďalej znižovať nezamestnanosť ?

SILVIA ČECHOVIČOVÁ, ČSOB:

Vyššie tempo rastu ekonomiky by malo prispieť k miernemu zníženiu miery nezamestnanosti. Na trh práce však budú pôsobiť dve protichodné tendencie. Na jednej strane očakávame, že silný rast ekonomiky a príchod nových zahraničných investícií vytvorí priestor pre nové pracovné miesta a tým i rast zamestnanosti a pokles miery nezamestnanosti. Na druhej strane budú proti pôsobiť predlžovanie veku odchodu do dôchodku, či znižovanie počtu zamestnancov v školstve a v zdravotníctve.

ROBERT PREGA, Tatra Banka

Silný rast ekonomiky bude vytvárať podmienky na tvorbu pracovných miest, avšak tento efekt bude v značnej miere tlmený stále relatívne vysokou mierou prepúšťania, ako aj z pohľadu miery nezamestnanosti nepriaznivým vplyvom demografických efektov (zvyšovaním počtu osôb v produktívnom veku). Z tohto dôvodu bude pokles miery nezamestnanosti v budúcom roku iba mierny a Slovensko zostane jednou z krajín s najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ.

ĽUBOMÍR KORŠŇÁK, Uni Banka

Aj napriek rastu počtu ľudí v produktívnom veku zapríčinenom postupným predlžovaním odchodového veku do dôchodku predpokladáme, že rastúca ekonomika by mohla vygenerovať dostatočný počet nových pracovných príležitostí a nezamestnanosť by mohla začať klesať aj v metodike používanej štatistickým úradom.

MÁRIA ALEXOVÁ, VÚB

Silný ekonomický rast a prílev nových investícií vytvárajú podmienky na ďalší pokles nezamestnanosti, ktorá by sa v najbližších rokoch mala podľa nášho predpokladu znížiť k 10 %-nej úrovni.

PAVOL ONDRISKA, ING DSS

Priestor na znižovanie nezamestnanosti administratívnou cestou je pravdepodobne vyčerpaný, takže ďalší pokles bude závisieť už len od tvorby nových pracovných miest.

Aké sú najväčšie príležitosti a hrozby 2005?

SILVIA ČECHOVIČOVÁ, ČSOB:

Keďže slovenská ekonomika je malá otvorená ekonomika, takže vývoj svetovej a hlavne európskej ekonomiky má na ňu podstatný vplyv. Veľkú úlohu zohrá najmä oživenie ekonomického rastu u našich hlavných obchodných partnerov. Slabšia než očakávaná výkonnosť ich ekonomík by mohla viesť k prehĺbeniu deficitu obchodnej bilancie a bežného účtu, spomaleniu rastu HDP a slabšiemu kurzu koruny.

Takisto prudké zvýšenie cien ropy by bolo hrozbou pre ekonomiku, ktorá je stále ešte dosť energeticky náročná. Vysoké ceny ropy by sa mohli prejaviť vo vyššej inflácii, vyšších nákladoch podnikov a do určitej miery by mohli spomaliť rast ekonomiky.

ROBERT PREGA, Tatra Banka

Slovenská ekonomika by mala v roku 2005 a ešte viac v rokoch 2006 - 2008 stále vo väčšej miere ťažiť z uskutočnených reforiem, zlepšujúcej sa kvality makroekonomického prostredia a prílevu zahraničných investícií. Predsa však budúci rok bude v znamení prechodného zhoršenia deficitu zahraničného obchodu vplyvom oživenia domácej spotreby a investícií. Z externých vplyvov môže Slovensko negatívne zasiahnuť opätovný výrazný nárast cien ropy resp. neočakávané spomalenie rastu svetovej ekonomiky.

ĽUBOMÍR KORŠŇÁK, Uni Banka

Medzi najväčšie príležitosti by som zaradil možnosť využitia atraktívneho investičného prostredia na prilákanie väčšieho množstva investícií do znalostnej ekonomiky, čo si však súbežne bude vyžadovať aj väčší záujem štátu o vzdelávanie. Na strane hrozieb, rok 2005 je čiastočne aj rokom volebným, čo v minulosti neraz spôsobilo čiastočné uvoľnenie fiškálnej disciplíny.

MÁRIA ALEXOVÁ, VÚB

Nastúpený smer, ktorým sa poberá slovenská ekonomika, je veľmi priaznivý a v prípade, že tento trend bude pokracovať aj budúci rok, porastie aj celková životná úroveň obyvateľstva. Hrozbou sú najmä vonkajšie faktory ako prípadná politická nestabilita či kríza napríklad na trhu s ropou.